ORAVA. „Keď som sa dozvedel podmienky výzvy poľnohospodárskej platobnej agentúry, prišlo mi zle,“ hovorí starosta Malatinej Zdenko Kubáň. „Ministerstvo nám do chrbta vrazilo štvorky vidly.“
Nútia ich vymýšľať
„O výzvach sme sa dozvedeli prvý novembrový týždeň, no niektoré končia už v polovici februára,“ hovorí Zdenko Kubáň. „Okamžite som rozbehol všetko potrebné, ale mám obavy, či to stihneme.“
Prvým krokom je zohnať projektového manažéra na eurofondy, druhým projektanta stavbára. „Chcete to odo mňa za dva týždne?“ opýtal sa starostu jeden z projektantov. „Ste normálni?“
Projektant Peter Maretta slová kolegu spresnil. „Na cestu v hodnote približne 200-tisíc eur s geodetickými prácami treba mesiac, vo výnimočných prípadoch sa to dá stihnúť za tri týždne.“
Zdenko Kubáň mal z minulosti v šuplíku dva hotové projekty. Jeden sa týkal rekonštrukcie kultúrneho domu z programu Phare, druhý cesty. „Ani jedným som sa do podmienok netrafil. Na rekonštrukciu kultúrneho domu môžem použiť maximálne 150-tisíc eur, projekt som mal na viac ako 200-tisíc eur. Ale využijeme ho aspoň ako podklad na vytvorenie nového.“
Ešte horšie dopadla rekonštrukcia cesty. V podmienkach je stanovené, že musí spájať dva významné body. „Kto to mal vedieť? Mám pripravenú opravu zničenej cesty v centre dediny. Keby som vedel podmienky skôr, urobil by som spojenie centra s amfiteátrom a školou. Takto nás nútia vymýšľať, stavať kapličky, rozhľadne a neviem čo, aby sme mohli peniaze žiadať.“
Problémové obstarávanie
Podobne je na tom starosta Kraľovian Miloš Had. „Projekt kanalizácie máme pripravený, lebo sme ho podávali minulý rok na envirofond a neschválili nám ho. Ale výmenu strešnej krytiny na kultúrnom dome dávame dohromady teraz. Robíme množstvo práce, no nie je isté, či nie zbytočne.“
Aj v Čimhovej sa snažia, ako vládzu. „Prvotné informácie o výzvach boli úplne iné, ako nakoniec vyšli,“ hovorí starostka Daniela Tretinová. „Projekt rekonštrukcie kultúrneho domu musíme prepracovať. Stojí nás to čas aj peniaze.“
Ešte horšie sú na tom starostovia, ktorí projekty pripravené nemajú. Zdenko Kubáň vysvetľuje nutný a zdĺhavý postup. „Musia zvolať zastupiteľstvo, vybrať a schváliť projekt, dať ho vypracovať projektantovi, posunúť manažérovi na eurofondy.“ Všetci musia urobiť ešte jednu vec, výberové konanie a podpísať zmluvu. „Toto je najväčší problém,“ hovorí Zdenko Kubáň. „Navyše, musíme robiť verejné obstarávanie osobitne na javisko, osobitne na stoličky. Na všetko máme tri mesiace a minimálnu šancu stihnúť to. A ešte nám nik negarantuje, že peniaze dostaneme.“
Jeden zarobí, druhý prerobí
Verejné obstarávanie považuje za najväčší problém aj Marcel Sivčo, poradca v oblasti eurofondov. „Trojmesačný termín je dostatočný v prípade, keby v ňom nebolo zahrnuté verejné obstarávanie. Trvá približne dva mesiace, ak všetko pôjde hladko. Jeden aspekt je časový a druhý logický. Prečo majú starostovia vynakladať prostriedky na verejné obstarávanie, keď je jasné, že veľa z nich s projektom neuspeje a náklady naň zaplatia úplne zbytočne.“
Na tri výzvy vyčlenilo ministerstvo pôdohospodárstva 83 miliónov eur. Uchádzať o ne sa môže viac ako 1900 obcí. Na jednu vychádza približne 43-tisíc eur. Niektoré peniaze žiadať nebudú, iné podajú projektov viac. Isté je, že ak aj termíny stihnú, neujde sa každému.
Zdenko Kubáň kritizuje aj jednokolový systém. „Ak neuspejete, prišli ste o peniaze. Teraz robím spoločný projekt s Poliakmi a tam majú dvojkolový systém. Predložím zámer a príde mi oznámenie, že môžem pokračovať. To je znak, že peniaze s veľkou pravdepodobnosťou získam. Na Slovensku to tak nie je. Úradníci stanovili oveľa horšie podmienky, ako vyžaduje Európska únia. Existujú firmy, ktoré sú napojené na ministerských úradníkov, žijú z toho, že robia s projektmi. Zarábajú na tom, že majú dobré informácie. Aj niektoré obce vedeli dopredu, čo bude v pozadí, lebo na Slovensku informácie unikajú tým pravým, v tomto prípade ľavým. A to nie je fér. Tvrdím, že eurofondy sú najnefektívnejší spôsob čerpania financií.“
