BRAZÍLIA/ITACARÉ. Po návšteve Salvadoru a More de Sao Paolo spíme v hoteli v meste Ituberá. V noci sa nám darí vybaviť couchsurfing v meste Ilhéus, no náš hostiteľ Vagner nám odporúča zastaviť sa aj v meste Itacaré. Zhodou okolností je aj na našom zozname miest, ktoré chceme vidieť.
Príjemný stop
Na stopovanie pri benzínke sa pre zmenu podujíma prvý Kubo, ktorému sa po piatich minútach podarilo stopnúť pickup. Yeeeeeeeees. Kubo vedie nad Kukerom v stopovaní 2:0. Auto smeruje do mesta Camamu, ktoré je po ceste do Itacaré. Batohy spolu s Kubom dávame na korbu, Kuker si sadá vpredu so snahou o komunikáciu (haha). Kým Kuker precvičuje svoju portugalčinu, Kubo si vychutnáva nádherné scenérie z korby pickupu. Pred mestom Camamu vodič zastáva, vybieha von a na naše prekvapenie prináša vodu. Z benzínky nám prináša ešte kávu. Milý to chlapík.
S vetrom vo vlasoch.
Keď sme sa pohli ďalej, Kubo si všíma tabuľu koniec Camamu končí , no my stále pokračujeme v jazde. Hmm, ten Kuker už po portugalsky asi niečo vie, keď vybavil pokračovanie v jazde povedal som si. Ale Kuker tiež bezradne sedí vpredu a nevedie čo sa deje. Vodič nás odviezol necelých 20 kilometrov pred mesto Itacaré, do ktorého sme sa dostali autobusom.
Radosť z vĺn
Na Vagnerove odporúčanie sme sa ubytovali do hostelu Che Lagarto. Ujíma sa nás Mateus a predstavte si, vie po anglicky. Mateus nás najprv privádza do našej osemposteľovej izby. Zatiaľ sme tam sami. Potom nám ukazuje horné poschodie s barom s pingpongovým stolom a biliardom. Paráda.
Vo vlnách pláže Praia de Resende.
Potom sa ideme kuknúť do mesta a hlavne na pláže. Prvá je Praia de Concha. Pekná pláž, na ktorej si robíme pár záberov. Hovoríme si, skúsime aj iné. Neoľutovali sme.
Pred nami je nádherná pláž Praia de Resende. Najlepšie na nej sú veľké vlny. Neváhame sme ani sekundu a o malú chvíľku sme sa už hádžeme do dvojmetrových vĺn ako deti. Vlny nás fackujú ako Ružičková rozdávala facky v Slunce, seno a pár facek. Chvíľu sledujeme ako to ide surferom a ideme naspäť do hostelu.
Škola surfovania.
Na izbe sú dve baby. Nepamätáme si meno a miesto bydliska, no nevieme, či nám to vôbec prezradili. Zapisujeme sa na party večeru o deviatej. Predtým ideme do bagetérie a na pivko v hosteli. Barman nám nemá vydať, preto dostávame kartičky, ktoré si neskôr vymieňame za ďalšie pivá. Míňajú sa nám asi po dvadsiatich minútach. Potom sa k nám pridáva baba, ktorá ponúka rozbitý kokos. Dosť chutná vec. Pripája sa sympatická blondína Mária zo Švédska. Tiež ju omrzelo sedieť v práci a tak sa vybrala do sveta ako my. Po chvíli prichádzajú dve Francúzky.
Bojový tanec otrokov
Baby z Francúzka hovoria, že v jednom bare sa chystá Capoeira, brazílsky bojový tanec bývalých otrokov. Ideme sa pozrieť. Na Slovensku aj v Brazílii všetko začína neskôr, preto ochutnávame domáce drinky. Kuker si dáva mangový a Kubo ananásový, ktorý s ananásom nemal nič spoločné, lebo tam je cítiť iba pálenô.
Ďalšia možnosť na oddych.
Po chvíli začína Capoeira. Každý jeden z tanečníkov je neskutočný. Od malých detí až po tých starších. My by sme zvládli asi iba základný krok a potom sa hodiť o zem. Je to zážitok vidieť ho naživo a nie len v počítačovej hre Tekken, keď bojujete za Eddieho. Po Capoeire sa konečne dostávame na party večeru, ktorej témou je pizza.
Prvá prichádza kuracia, druhá so slaninou, tretia vegetariánska a potom kombinácie ako pizza s čokoládou a banánmi alebo s postrúhanou čokoládou a kokosom. Zaujímavé, ale príjemné chute. Všetko sa zapíja pivom značky Skol, čo po švédsky znamená nazdravie. Na posedení nás je asi 15. Navrhujeme stavanie pyramídu z plechoviek. No nie až taká veľká, ako sme si predstavovali, keďže pivo dochádza.
Zábava na ulici.
Hudba aj futbal
Aj v Brazílii ľudia pri pive riešia politickú situáciu v krajine. Zisťujeme, že aj tam je všetko skorumpované približne ako u nás a naopak vo Švédsku je to celkom OK. Maria nás opúšťa, lebo ráno ide surfovať a na jógu. Ostatní sa vyberáme ďalej. Neďaleko hostela je menšie pódium, veľa ľudí a príjemná kapela. Najprv hrajú tradičné domáce hity no neskôr nás prekvapia hitmi od skupín Foo Fighters, Red Hot Chili Peppers, Queens of the Stone Age alebo klasikou od Guns N´Roses. To už domáci zisťujú, ako sa na Slovensku vieme baviť pri dobrej hudbe.
Sprievodkyňa Sofia.
V Itacaré sa nám tak páči, že ostávame ešte jednu noc. Po skvelých raňajkách opäť vyrážame k oceánu. Po návrate na hostel sa osadenstvo našej izby trošku zmenilo. Baby odišli, pribudli Martin z Nemecka, domáca Israela s kámoškou a jeden týpek z Izralea. Dosť dobrá zostava.
Brazília žije futbalom a v tento deň je na programe aj El Clasico, zápas medzi Realom Madrid a FC Barcelonou, Spolu s chalanmi si sadáme ku telke a vychutnávame štvorgólové víťazstvo Barcelony.
Západ slnka s vychladeným pivom
Asi hodinu po futbale nás chalani berú so sebou na živú hudbu zloženú z cestovateľov. Sadáme si na skaly, popíjame vychladené pivko, pozeráme západ slnka a vychutnávame hudbu. Úžasné. Po západe sa stretávame v hostelovom bare, kde čakáme na barbecue, popíjame pivko a rozprávame sa o našich ďalších cestovateľských plánoch. Cítime sme sa tu ako doma. Každý sa tu k nám správa, ako keby nás poznal už dlho. Po výbornej grilovačke sa vyberáme do ulíc. Predtým si robíme ešte malú zastávku na našej izbe, kde máme slivovica, pretože ju veľa ľudí chcel ochutnať. Neviem, čím to je, ale každému chutí. Škoda, že sme zobrali len jednu fľašu.
V meste sa pripájame k partii domácich, ktorí nás privádzajú do baru, kde sa tancuje samba. Kubo hrá s kapelou a obaja sa učíme základy samby. Samozrejme, že sme to zvládame, lebo sme na tancovanie talenty.
Po sambe ideme na tancovačku inde, kde sa už môžeme realizovať vo vlastnej réžii. Dokonalý večer s dokonalými ľuďmi. Dohadujeme sa so Sofiou, že nás odvezie na druhý deň do Ilheúsu za Vagnerom. Skvelá to baba.
Nádherné pláže
Ráno pokračujeme v ceste. Kuker stíha vybaviť ubytovanie v Riu de Janeiro u Israely, ktorá si tam ide prenajať apartmán.
Sofia nám robí sprievodcu skoro celý deň. Najprv nás berie na pláže, kde sa ľudia dostanú len so sprievodcami. Po asi 15 minútovej prechádzke džungľou sa dostávame na prvú. Niečo úžasné. Po chvíli kúpania ideme ešte na druhú, ktorá je ešte o tri stupne krajšia ako prvá. Ak bola pláž Porto de Barra v Salvadore vyhlásená v top 10 pláží sveta, tak asi nikdy neboli na týchto. Tu by stačilo mať postavený svoj malý plážový domček, surf po ruke a žiť si svoj život. Krása. Veľmi ťažko sa nám odtiaľ odchádza.
Jeden vodopád spoločný, v druhom len dvaja Oravci.
Nasadáme do auta a asi desiatich minútach prichádzame ku vodopádu, o ktorom sme nikde nečítali. Toto miesto má dve časti. Prvá, s väčším vodopádom, kde sa dosýtosti vybláznime. Druhá je oáza pokoja uprostred džungle. Malé pokojné jazierko s malým vodopádom a s nikým naokolo. Máme ho sami pre seba.
Po odchode odtiaľ nás Sofia berie ešte na miesto, odkiaľ je úžasný výhľad na pobrežie Serra Grande.
Pobrežie Serra Grande.
V reštaurácii sa posilňujeme Empadou. je to niečo ako slaný muffin plnený mäsom a syrom. Odtiaľ už naše cesty viedli do Ilheúsu, kde sme sa stretávame s Vagnerom. To je ale už na neskôr :).
Stručné zhodnotenie posledných dní. Obaja sa chceme presťahovať do Itacaré, alebo sa tam aspoň vrátiť a užívať si pohodu tohto mestečka a skvelých ľudí v ňom.
KUBO A KUKER
26. 11. 2015
Autor: Kubo, Kuker
