DOLNÝ KUBÍN. Dolný Kubín hospodári s ročným rozpočtom presahujúcim 12 miliónov eur. Viac ako polovicu spotrebuje školstvo.
Na vencoch neušetríme
„Ak viac ako šesť miliónov eur ide do školstva, kde inde môžeme hľadať úsporu?“ hovorí Jozef David. „Zbytočné je nám šetriť na verejných toaletách, vencoch a kalendároch. To sú smiešne sumy. Ak ušetríme jedno percento zo šesťtisíc eur, získame šesťdesiat eur. Ale zo šiestich miliónov je to 60-tisíc.“
Dodal, že ak radnica dokáže uskutočniť racionalizačné opatrenia, niektoré ušetrené prostriedky môže použiť pre školstvo, ale aj mimo neho.
Približne polovicu financií na školstvo tvoria peniaze z prenesených kompetencií. Patria pod ne základné školy. „Mesto tieto peniaze od štátu do posledného centu dá základným školám,“ hovorí Michal Švento, vedúci odboru školstva mestského úradu. „Môže urobiť malé presuny v rámci škôl.“
Zostávajúcou polovicou, viac ako tri milióny eur, sú peniaze z originálnych kompetencií. „Mesto peniaze dostane od štátu, ale je len na poslancoch, ako ich použijú. Či pre materské školy, zušky, centrá voľného času, pedagogicko psychologické poradne alebo na výstavbu chodníkov, futbalový klub či iné veci. Poslanci majú v tomto veľkú moc.“
Prežijú bez problémov
Michal Švento vysvetlil, že Dolný Kubín v posledných rokoch nedáva všetky peniaze napočítané štátom na originálne školské kompetencie na účel, na ktorý ich poskytol štát. Minulý rok dal 3,3 milió-na eur, ale materským školám, ZUŠ a ďalším školským zariadeniam pridelili poslanci tri milióny. Tristotisíc eur použili na úplne iný účel.
„Dolný Kubín sa tým radí medzi slovenský priemer,“ hovorí Michal Švento. „Na žiaka v materskej škole dáva viac ako 1900 eur, ale Oravský Podzámok poskytuje len 1100 eur.“
Upozornil, že napriek tomu materské školy, ZUŠ, školské družiny a jedálne prežívajú bez problémov. „Je to aj tým, že rodičia v rámci zákonov prispievajú na ich chod a štát tieto zariadenia nefinancuje na sto percent.“
Zmeny v zákone
Vedúci odboru školstva vyslovil aj názor na fungovanie dvoch mestských ZUŠ v Dolnom Kubíne. Obidve majú približne po sedemsto žiakov.
„Na prežitie, teda na platy a bežnú prevádzku to stačí, otázkou ostáva efektivita prevádzky budov a ďalších nákladov. Do budúcna nevylučujem racionalizáciu, pretože štát prehodnocuje financovanie ZUŠ rámci Slovenska.“
Budova ZUŠ P. M. Bohúňa.
Dôvodom je veľmi podobný stav, ako nastal pri centrách voľného času. Geometrickým radom rastie počet žiakov hlavne v súkromných ZUŠ. Sú to tisíce žiakov a mnohí sú zapísaní vo viacerých. „Preto štát pripravuje centrálny register žiakov podobne ako v základných a materských školách, aby sa dvojáky a trojáky eliminovali. Predpokladám, že v budúcnosti môže dôjsť pri zmene zákonov a počtu žiakov k naliehavej situácii, pri ktorej sa budú musieť zušky zlučovať.“
Politická téma
„ZUŠ Ivana Ballu vznikla len kvôli tomu, aby bol niekto riaditeľom,“ hovorí Jozef David. „Nech sa na mňa hnevá alebo nie. Niekto to už raz musí povedať.“
Mnohí Dolnokubínčania si pamätajú obdobie vzájomnej nespolupráce škôl. Ako nová škola I. Ballu získavala žiakov a vianočné koncerty, ktoré sa uskutočnili v rovnaký deň a takmer rovnaký čas.
Farebné budovy ZUŠ I. Ballu.
„Nie som proti učiteľom,“ hovorí Jozef David. „Pri zlúčení ostanú s deťmi, ale ušetríme na servise.“ Ako príklad použil spojenie Tehosu a Akvy. „Neušetrili sme milióny, ale ušetrili sme.“
Michal Švento priznáva, že možno by sa usporilo aj na plate účtovníčky alebo personalistu. „Ale oveľa viac sa dá získať na prevádzkových nákladoch. Ak sa majú zlúčiť, tak by to malo byť prirodzeným spôsobom.“
Ide to absolútne ťažko
Podobný názor má Michal Janiga, riaditeľ ZUŠ P. M. Bohúňa. „Myslím, že vtedajšie vedenie mesta nemalo povoliť rozdelenie ZUŠ v Dolnom Kubíne. Odvtedy obidve školy vychovali veľa kvalitných umelcov. Neprirodzený zásah v zmysle násilného spojenia škôl s určitosťou narazí na odpor. Za ideou zlúčenia ZUŠ musí byť ušľachtilejšia myšlienka ako údajná racionalizácia školstva. Snažíme sa preto, aby sa vzťahy v obidvoch školách budovali a neriešime veci politicky. Pokiaľ raz však vznikne úprimná túžba učiteľov a verejnosti po spojení, nebudem tomu brániť.“
Roman Ďaďo, riaditeľ ZUŠ Ivana Ballu, upozorňuje, že zlučovaním sa problém financovania nevyrieši a bude mať skôr opačný efekt. Podľa neho nastane odliv žiakov do súkromných umeleckých škôl, učitelia prídu o prácu a zmenší sa rozpočet mesta. „Skôr by som hľadal cestu spolupráce v rámci spoločných koncertov a podujatí, ktorá výmenou riaditeľa ZUŠ I. Ballu už začala. Mesto by zlúčením prišlo o množstvo podujatí a koncertov.“
Navrhovateľ spojenia nadšenie neočakáva. „Je to politická téma, všetci sa budú búriť,“ hovorí Jozef David. „Každá doba prináša momenty, kedy to ide ľahšie a kedy ťažko. Kedysi sa už zlúčili ZŠ Nemocničná a ZŠ Škrabáka. Bolo okolo toho veľa rečí. Mali by sme sa tým zaoberať, diskutovať a vybrať vhodné riešenie.“
