Nedeľa, 21. október, 2018 | Meniny má Uršuľa

Zušky zrejme čaká zmena, treba šetriť

Poslanec Jozef David navrhol na ostatnom zastupiteľstve, aby sa mesto zaoberalo racionalizáciou školstva. Jednou z možných úspor je spojenie dvoch základných umeleckých škôl (ZUŠ).

Vystúpenie učiteľov ZUŠ P. M. Bohúňa.(Zdroj: MARTIN PAVELEK)

DOLNÝ KUBÍN. Dolný Kubín hospodári s ročným rozpočtom presahujúcim 12 miliónov eur. Viac ako polovicu spotrebuje školstvo.

Na vencoch neušetríme

„Ak viac ako šesť miliónov eur ide do školstva, kde inde môžeme hľadať úsporu?“ hovorí Jozef David. „Zbytočné je nám šetriť na verejných toaletách, vencoch a kalendároch. To sú smiešne sumy. Ak ušetríme jedno percento zo šesťtisíc eur, získame šesťdesiat eur. Ale zo šiestich miliónov je to 60-tisíc.“

Dodal, že ak radnica dokáže uskutočniť racionalizačné opatrenia, niektoré ušetrené prostriedky môže použiť pre školstvo, ale aj mimo neho.

Článok pokračuje pod video reklamou

Približne polovicu financií na školstvo tvoria peniaze z prenesených kompetencií. Patria pod ne základné školy. „Mesto tieto peniaze od štátu do posledného centu dá základným školám,“ hovorí Michal Švento, vedúci odboru školstva mestského úradu. „Môže urobiť malé presuny v rámci škôl.“

Zostávajúcou polovicou, viac ako tri milióny eur, sú peniaze z originálnych kompetencií. „Mesto peniaze dostane od štátu, ale je len na poslancoch, ako ich použijú. Či pre materské školy, zušky, centrá voľného času, pedagogicko psychologické poradne alebo na výstavbu chodníkov, futbalový klub či iné veci. Poslanci majú v tomto veľkú moc.“

Prežijú bez problémov

Michal Švento vysvetlil, že Dolný Kubín v posledných rokoch nedáva všetky peniaze napočítané štátom na originálne školské kompetencie na účel, na ktorý ich poskytol štát. Minulý rok dal 3,3 milió-na eur, ale materským školám, ZUŠ a ďalším školským zariadeniam pridelili poslanci tri milióny. Tristotisíc eur použili na úplne iný účel.

„Dolný Kubín sa tým radí medzi slovenský priemer,“ hovorí Michal Švento. „Na žiaka v materskej škole dáva viac ako 1900 eur, ale Oravský Podzámok poskytuje len 1100 eur.“

Upozornil, že napriek tomu materské školy, ZUŠ, školské družiny a jedálne prežívajú bez problémov. „Je to aj tým, že rodičia v rámci zákonov prispievajú na ich chod a štát tieto zariadenia nefinancuje na sto percent.“

Zmeny v zákone

Vedúci odboru školstva vyslovil aj názor na fungovanie dvoch mestských ZUŠ v Dolnom Kubíne. Obidve majú približne po sedemsto žiakov.

„Na prežitie, teda na platy a bežnú prevádzku to stačí, otázkou ostáva efektivita prevádzky budov a ďalších nákladov. Do budúcna nevylučujem racionalizáciu, pretože štát prehodnocuje financovanie ZUŠ rámci Slovenska.“

Budova ZUŠ P. M. Bohúňa.

Dôvodom je veľmi podobný stav, ako nastal pri centrách voľného času. Geometrickým radom rastie počet žiakov hlavne v súkromných ZUŠ. Sú to tisíce žiakov a mnohí sú zapísaní vo viacerých. „Preto štát pripravuje centrálny register žiakov podobne ako v základných a materských školách, aby sa dvojáky a trojáky eliminovali. Predpokladám, že v budúcnosti môže dôjsť pri zmene zákonov a počtu žiakov k naliehavej situácii, pri ktorej sa budú musieť zušky zlučovať.“

Politická téma

„ZUŠ Ivana Ballu vznikla len kvôli tomu, aby bol niekto riaditeľom,“ hovorí Jozef David. „Nech sa na mňa hnevá alebo nie. Niekto to už raz musí povedať.“

Mnohí Dolnokubínčania si pamätajú obdobie vzájomnej nespolupráce škôl. Ako nová škola I. Ballu získavala žiakov a vianočné koncerty, ktoré sa uskutočnili v rovnaký deň a takmer rovnaký čas.

Farebné budovy ZUŠ I. Ballu.

„Nie som proti učiteľom,“ hovorí Jozef David. „Pri zlúčení ostanú s deťmi, ale ušetríme na servise.“ Ako príklad použil spojenie Tehosu a Akvy. „Neušetrili sme milióny, ale ušetrili sme.“

Michal Švento priznáva, že možno by sa usporilo aj na plate účtovníčky alebo personalistu. „Ale oveľa viac sa dá získať na prevádzkových nákladoch. Ak sa majú zlúčiť, tak by to malo byť prirodzeným spôsobom.“

Ide to absolútne ťažko

Podobný názor má Michal Janiga, riaditeľ ZUŠ P. M. Bohúňa. „Myslím, že vtedajšie vedenie mesta nemalo povoliť rozdelenie ZUŠ v Dolnom Kubíne. Odvtedy obidve školy vychovali veľa kvalitných umelcov. Neprirodzený zásah v zmysle násilného spojenia škôl s určitosťou narazí na odpor. Za ideou zlúčenia ZUŠ musí byť ušľachtilejšia myšlienka ako údajná racionalizácia školstva. Snažíme sa preto, aby sa vzťahy v obidvoch školách budovali a neriešime veci politicky. Pokiaľ raz však vznikne úprimná túžba učiteľov a verejnosti po spojení, nebudem tomu brániť.“

Roman Ďaďo, riaditeľ ZUŠ Ivana Ballu, upozorňuje, že zlučovaním sa problém financovania nevyrieši a bude mať skôr opačný efekt. Podľa neho nastane odliv žiakov do súkromných umeleckých škôl, učitelia prídu o prácu a zmenší sa rozpočet mesta. „Skôr by som hľadal cestu spolupráce v rámci spoločných koncertov a podujatí, ktorá výmenou riaditeľa ZUŠ I. Ballu už začala. Mesto by zlúčením prišlo o množstvo podujatí a koncertov.“

Navrhovateľ spojenia nadšenie neočakáva. „Je to politická téma, všetci sa budú búriť,“ hovorí Jozef David. „Každá doba prináša momenty, kedy to ide ľahšie a kedy ťažko. Kedysi sa už zlúčili ZŠ Nemocničná a ZŠ Škrabáka. Bolo okolo toho veľa rečí. Mali by sme sa tým zaoberať, diskutovať a vybrať vhodné riešenie.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 355
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 991
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 491
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 748
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 106
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 601
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 294
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 939
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 331
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 962

Hlavné správy z MY Orava

Spod hladiny vytiahnu zatopené dedinky

Pri Oravskom centre mládeže vzniká pamätná zóna. Výsledkov unikátneho projektu bude veľa, okrem iného aj náhľad na osady, ktoré zmizli pod Oravskou priehradou.

Je doma a vidí, čo sa na ulici deje. Boli podozriví

Hornooravci upozorňujú na podozrivé dvojice pohybujúce sa po uliciach Námestova a okolitých dedín.

Zvuk zbíjačiek na chvíľu nahradil detský plač

Robotníci začali pracovať na rozsiahlej prestavbe trstenskej gynekológie. Ide o najväčšiu investičnú akciu od postavenia nemocnice.

Skús raz a miluješ navždy. Oravci si už Košice zaľúbili

Šesťdesiatnik zo Zuberca trénoval po práci aj o deviatej večer, aby bol pripravený na prvý cestný maratón.

Oravské školy sa zapojili do celoslovenskej ligy

V Oravskom Podzámku sa odohral prvý turnaj. Hralo sa pod holým nebom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koniec rozprávkového života Mariána Kočnera na Donovaloch (fotogaléria)

Donovaly už podnikateľ, ktorý je momentálne vo väzbe, tak skoro neuvidí.

Horká chuť, zlatistá farba. Najlepšie pivo kedysi vyrábali mnísi

Bohatí aj chudobní ho pijú už viac ako šesťtisíc rokov.

Vybrali SME

Už ste čítali?