Šanca dotáciu na rozbehnutie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov zarezonovala aj na Orave.
NÁMESTOVO. „Som milo prekvapený,“ povedal Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho v Modre. „S kurzom Vyrábaj farmársku potravinu, napíš vlastný projekt sme už prešli celé Slovensko. Na Orave máme najviac účastníkov. Na rozdiel od iných regiónov nechcú začať. Oni už reálne robia a chcú byť lepší. Je obdivuhodné, že ráno podojili kravy a na deviatu prišli na školenie so vzorkou syra.“
Čím viac nás bude, tým lepšie
Dotácia z Programu rozvoja vidieka je určená ľuďom do 40 rokov. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) uvádza ako posledný termín prijímania žiadostí 8. január 2016.
„Pravdepodobne ho o mesiac predĺžia, ale zatiaľ to nikto oficiálne nepotvrdil,“ povedala Anna Balková, lektorka, farmárka a aktivistka.
Mladý poľnohospodár je predstaviteľom podniku s výrobným potenciálom od 4- do 50-tisíc eur meraným hodnotou štandardného výstupu na stanovený počet hektárov alebo kusov podľa stanovenej tabuľky. PPA bude vyberať projekty na základe zverejneného bodovacieho systému.
„V súčasnosti mám 81 bodov zo 100,“ povedal Milan Jurky, koordinátor Ekotrendu pre Žilinský kraj, člen Združenia mladých farmárov na Slovensku a potenciálny mladý farmár. „Možno prejdem, možno nie. Ale treba to podať, lebo ak sú peniaze pre 600 ľudí, no záujem prejaví tisíc alebo dvetisíc, štát s tým bude musieť niečo robiť – ak chce dosiahnuť omladenie poľnohospodárskeho sektora. Čím viac nás bude – nie konkurentov, ale kolegov, tým lepšie bude vidiek vyzerať. “
Vasiľovčan si v tabuľke vyznačil hlavne dojnice. „Ja by som sa zameral na mlieko. Staršiu kravu kúpite za 700 eur. Ak si zabezpečíte odbyt, do troch mesiacov ju máte splatenú. Celá Orava robí korbáče, no môžete vyrábať niečo iné, napríklad jogurty alebo zrejúce syry.“
Nech sa chytia roboty
Správna hygienická prax pri spracovaní vlastnej produkcie na farme, tvorba potrebných dokumentov, individuálne konzultácie a poradenstvo pri tvorbe projektov. Bezplatný dvojdňový seminár bohatý na informácie pritiahol aj starších farmárov.
„Začiatočníkom odporúčam sústrediť sa na mlieko, syr, mäso a zemiaky,“ radí Miroslav Miklušák z Rabče, ktorý sa päť rokov živí ako samostatne hospodáriaci roľník na 30 hektároch pôdy.
Hruštínčan Peter Socha farmárči 15 rokov, v súčasnosti obhospodaruje 32 hektárov. Pestuje zemiaky, chová dobytok na mlieko. „Farmár musí mať pôdu. Ten, kto ju vlastní alebo má šancu sa k nej dostať, nech sa chytí roboty. Zo začiatku to bude ťažké, ale poľnohospodárstvom sa dá uživiť.“
Podujatie zorganizoval Ekotrend Slovakia – zväz výrobcov bio produktov, bio potravín a záujemcov o ekologické poľnohospodárstvo v dňoch 12. a 13. novembra na Oravskej priehrade. Záštitu nad podujatím prevzalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum.
Nový podnik ma musí živiť od prvej chvíle
Zamerať sa na jednu komoditu je riskantné, treba kombinovať – odporúča začínajúcim poľnohospodárom Anna Balková. Hovoríme s farmárkou z Krnišova, členkou Ekotrendu a lektorkou seminára Vyrábaj farmársku potravinu, napíš vlastný projekt.
Známu farmárku Annu Balkovú (vľavo) si do programu Trochu inak pozvala aj Adela Banášová. Foto: Archív SND
Na čo je určená dotácia pre mladého farmára?
Určite nie na získanie 50-tisíc eur. Dotácia mi má pomôcť založiť trvalo udržateľný podnik, ktorý ma bude od prvej chvíle živiť. Ak sa zaviažem, že zamestnám človeka, a budem ho chcieť platiť z dotácie, neostane mi na rozvoj podnikania. Špekulácie treba vylúčiť hneď na začiatku. Po prvé, farmár nedostane naraz celú sumu, iba 70 percent. Zvyšok po splnení štandardného výstupu. Vnímam to ako prínos, pretože mladí ľudia vypadnú zo sociálnej siete. Keby to bolo postavené pre viac ako plánovaných šesťsto farmárov, bolo by to super.
Mladý poľnohospodár musí v podnikateľskom pláne zadefinovať a následne jeho splnením dosiahnuť minimálnu hodnotu štandardného výstupu na jednotlivé komodity. Do čoho by sa mal pustiť, ak nemá žiadna skúsenosti?
Odporúčam kombinované hospodárstvo s dôrazom na živočíšnu výrobu, pretože pri prvom hodnotení je za to viac bodov. Netreba zabúdať na včel-stvá. Majú najnižšie vstupy a najľahšie dosiahnuteľné výstupy, samozrejme, za predpokladu, že sa nič vážne nestane. Zamerať sa iba na živočíšnu výrobu je riskantné, prácne a drahé, pretože mladí sa ešte musia naučiť finalizovať, čiže spracovať a predať hotové produkty. Preto je potrebné podporiť živočíšnu výrobu rastlinnou.
Na aké rastlinné komodity by sa mali Oravci zamerať ?
Určite by som zvolila zemiaky. Možno aj tekvice by sa oplatili – dôkazom je pestovateľka z Lokce, ktorá sa zapojila do projektu Oravské tekvice. Jeho cieľom je umožniť rodinám v núdzi dopestovať si zdravé plodiny pre vlastnú potrebu a predajom prebytku vylepšiť rodinný rozpočet. Kto už má skúsenosti, tak aj liečivé byliny sú zaujímavé, no určite nie na piatich hektároch. Ak mám päť hektárov, rozhodne zemiaky, pričom netreba zabúdať na striedanie plodín. Takže by som počítala aj s nejakými strukovinami.
Koľko pôdy potrebuje mladý farmár pre začiatok?
Výsadbu musí deklarovať požiadaním o priamu platbu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nezoberie žiadosť na 0,1 hektára. Minimálna výmera je hektár, pričom jedna parcela musí mať aspoň 0,3 hektára. Ak zasadím hektár zemiakov, nenaplním štandardný výstup. Poviem si, mám hektár zemiakov a k tomu 25 kráv. Ale čo ďalej? Čím ich budem kŕmiť? Hektár by naplnil štandardný výstup jedine vtedy, ak by ste tam postavili skleník alebo foliovník a pestovali liečivé byliny, čo na Orave neodporúčam. Podľa mňa je hektár málo.
Na čo si treba dať pozor v rámci prípravy pred podaním žiadosti o dotáciu?
Prvoradé je zaregistrovať sa ako samostatne hospodáriaci roľník. Potom treba požiadať na všetkých určených úradoch o potvrdenie, že nič nedlhujem. Zákonné lehoty sú rôzne, takže je najvyšší čas. Ďalej sa treba zamerať na vlastný podnikateľský zámer a naplnenie štandardného výstupu. Ak človek vie, čo chce a reálne zvládne, dokáže si zámer spracovať aj sám. Nedám tam 45 včelstiev, keď s nimi neviem robiť. Dám desať, lebo viem, že mi pomôže sused, ktorý sa tomu rozumie. Ak mám dosť pôdy, ovce a kozy sú fajn, pretože s nimi nie je až taká robota. Najlepšie sú na tom tí, ktorí už niečo majú. Preregistrujú si dobytok alebo ovce na nové IČO, za peniaze z dotácie si vybudujú prevádzkareň, môžu finalizovať výrobu a predávať.
lš
Turistom núkajte syr s oravskými bylinkami
Malí farmári by si mali počas letnej a zimnej turistickej sezóny zarobiť na celý rok, hovorí Stanislav Šilhár, vedúci Biocentra Modra, ktoré je oddelením Výskumného ústavu potravinárskeho.
Stanislav Šilhár počas prednášky. Foto: Lucia Šmigovská
Na čom by mal malý farmár postaviť svoj podnikateľský zámer?
Musí podnikať s určitým predpokladaným efektom, čiže z hektárov, ktoré vlastní, musí zarobiť toľko, aby uživil rodinu. Ak v tomto nemá od začiatku jasno, môže sa dostať do problémov. Ak chce dosiahnuť vyšší príjem, musí začať svoju produkciu spracovávať. Ak chce spracovanú produkciu dobre predať, musí mať určitú kvalitu a špecifický prívlastok. Nestačí povedať, že predávam syr. Musím predávať syr od vlastných kráv alebo od kráv pasených na úbočí konkrétneho kopca. Našu potravinu musíme personifikovať a viazať ju na určitú oblasť. Musí tam byť rozprávka, za ktorú je spotrebiteľ ochotný zaplatiť.
Radíte vyrábať potraviny, ktoré budú mať vyššiu cenu. Ako a komu ich predať?
Malý farmár musí predávať priamo. Pri sprostredkovateľoch sa tratí nadhodnota. Skôr odporúčam spájať sa s inými farmármi. Orava by mohla byť turistickým rajom, ale ľudia sem musia mať prečo chodiť. Dnes im už nestačí svah, kde sa budú lyžovať. Chcú večerný program, z ktorého budú mať zážitok – napríklad, že ochutnali ovčí syr s oravskými bylinami, nie s provensálskymi. Toto je cesta pre mladých farmárov. Postaviť svoj zámer na niečom, čo má dlhodobo šancu. Môj sen je, aby si poľnohospodári za zimnú a letnú turistickú sezónu zarobili na celý rok. No musím sa sústrediť na predaj turistom, nie susedom. Spojenie je nevyhnutné, celá oblasť tým musí žiť. Napríklad počas zimnej sezóny by mohol byť v hoteloch každý štvrtok dňom oravskej kuchyne a miestnych špecialít.
Čo okrem syra a korbáčikov by sme mali ponúknuť turistom?
Nosný by mal byť syr, to je tradícia. Možno ani netreba hľadať niečo nové, skôr objaviť niečo, čo bolo fantastické v minulosti a dať tomu novú technológiu a obal. Orava je ideálnym miestom pre pestovanie bylín. Ešte za Československa sa skúmal obsah esenciálnych olejov a aromatických látok v rasci, pričom vzorky z Oravy vyšli suverénne najlepšie. Viem si predstaviť aj podhorské plantáže s čučoriedkami a brusnicami a z nich vyrábané špeciality.
Ktoré suroviny v súčasnosti letia?
Špalda, pohánka, drobné bobuľové ovocie. Možno by stálo za to vrátiť sa k špeciálnym odrodám zemiakov, lebo je na hanbu, aby sme si na Oravu vozili zemiaky z Dolniakov.
Má šancu uspieť v tejto oblasti človek bez skúseností? Iba s farmárskym snom?
Farmárstvo je náročné. Znamená pracovný deň od ráno do polnoci, s tým, že v nedeľu možno odbehnem do kostola. Kto nemá predstavu, o čom to je, môže to byť veľmi ťažké. Na druhej strane poznám človeka, ktorý nechal funkciu obchodného riaditeľa významnej firmy. Mal ideálny život, dobrý plat a stal sa farmárom. Už tretí rok chová hovädzí dobytok, ovce a pestuje plodiny na desiatich hektároch pôdy, dokonca ekologicky. Darí sa mu a je spokojný.
Môžu farmári, ktorých ste na Orave školili, počítať s vašou pomocou aj v budúcnosti?
Máme peniaze na terénne poradenstvo aj na nákup teplomerov so zapisovačmi a pH metrov. V decembri a v januári niektorých navštívime a odborne im pomôžeme skvalitniť robotu. Vypracovali sme hygienickú príručku, ktorá má podporu na ministerstve pôdohospodárstva. Umožní vyrábať potraviny priamo na farme v reálnych podmienkach a zníži zbytočné záťaže, ktoré vyplývajú z mylného chápania, že výroba potravín rovná sa iba fabrika.
lš
