TVRDOŠÍN. Minútou ticha si študenti uctili nielen odvážnych rovesníkov, ktorí zomreli v období 1939 a 1989, ale aj všetky obete terorizmu v novodobom svete. „Ten nás opätovne núti zamyslieť sa nad významom a krehkosťou hodnoty, ktorú dnes oslavujeme, a tou je sloboda.“
K pamätníku Mareka Frauwirtha, ktorý symbolizuje Deň študentstva, prišli zástupcovia Spojenej školy Tvrdošín, Gymnázia Tvrdošín a Strednej odbornej školy lesníckej v Tvrdošíne.
V príhovore Katarína Vajduliaková, predsedníčka žiackej školskej rady Gymnázia Tvrdošín, pripomenula rok 1939, kedy sa českoslovenkí študenti protestovali proti okupácii krajiny a proti zabitiu Jana Opletala. Výsledok? Deväť zabitých študentov a stovky odvedených nacistami do koncentračných táborov. Jedným z popravených bol aj Marek Frauwirth, rodák z Tvrdošína.
V roku 1989 vyšli študenti do ulíc znova, aby vyjadrili nesúhlas s komunistickým režimom a túžbu po demokracii a slobode. Toto zhromaždenie vyústilo až do Nežnej revolúcie.
„Je smutné, že aj dnes, 26 rokov po dosiahnutí slobody, je naša spoločnosť znova skúšaná a ohrozená,“ povedala Katarína Vajduliaková. „Sme len jedna z mnohých generácií, ktorá si doteraz nemusela uvedomovať význam týchto udalostí, no keď sa pozrieme na svet okolo seba, pocítime možno o to väčšiu zodpovednosť chrániť hodnoty, ktoré za nás vybojovali iní.“
Obdobie neslobody preberajú študenti na dejepise. Pripomínajú si odvahu všetkých rovesníkov, ktorí bojovali za slobodu a za vyjadrenie svojho názoru. „Muselo to byť hrozné. O to viac si musíme vážiť, že máme mier v našej krajine.“
Autorom pamätníka Mareka Frauwirtha, v podobe obhorených zápaliek, na ktorých sa stráca text študentskej hymny Gaudeamus igitur, je Hieroným Balko. Ako povedal, symbolizuje špirálu bytia. Z popola dohárajúcich zápaliek vyrastá klin, ktorý je novým životom.
Pamätník v parku na Trojičnom námestí od roku 1999, vtedy si spoločnosť pripomínala 60. výročie smutých udalostí a úmrtia Frauwirtha.