ÁBIEDOVO. Zdaňovanie nehnuteľností, prevod vlastníctva zo štátu na obce a pôda neznámych vlastníkov. Pripomienky k zákonom, ktoré sa týkajú uvedených oblastí, dali dokopy hornooravskí starostovia po októbrovom rokovaní Združenia miest a obcí Hornej Oravy (ZMOHO) v Suchej Hore. Adresovali ich ZMOS-u.
Pohádaní vlastníci by sa dohodli
Šéfovia samospráv žiadajú zaviesť možnosť zdaňovania pozemkov určených na individuálnu bytovú výstavbu vyššou sadzbou dane.
„Odstránilo by sa tvrdohlavé držanie pozemku pre vnúčatá a pravnúčatá, čo brzdí koordinované a racionálne rozširovanie obcí,“ zdôvodňuje návrh predseda združenia Ján Banovčan.
Vyššiu daň by mali platiť aj majitelia rodinných domov, ktoré neslúžia na trvalé bývanie.
„V obciach máme neobývané domy, často aj chátrajúce a ohrozujúce okolie, okolo ktorých vykonávame rovnaké činnosti ako u obývaných – na ktoré ide príjem z podielových daní. Na rozdiel od obývaných sa ale vlastníci prázdnych nehnuteľností nestarajú o burinu, odpadky ani o čistenie chodníkov. Osobitná daň by v prípade spoluvlastníctva motivovala aj pohádaných dedičov k dohode o užívaní nehnuteľnosti, respektíve k jej odpredaju.“
Samosprávy zároveň žiadajú stanoviť minimálnu výšku dane tak, aby pokrývala aspoň poštové náklady.
Na cudzie pozemky obec nemá dosah
Do zákona o majetku obcí ZMOHO požaduje doplniť, aby do vlastníctva samospráv prešli od štátu pozemky pod poľnými cestami a drobnými vodnými tokmi a tiež vodnými plochami mimo reálneho koryta vodného toku.
„Uvedené plochy sa okrem problémov pri rozširovaní intravilánov stávajú hrozbou aj v čase silných zrážok,“ vysvetľuje Ján Banovčan.
„Voda z drobných tokov nám poľnými cestami vyráža na miestne komunikácie alebo do dvorov a záhrad. Vlastník, teda štát, neprejazdnosť ciest po silných zrážkach ani neprietočnosť korýt bystrín vôbec nerieši. To isté platí pri vodných plochách v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Mnohé sa nachádzajú ďaleko od reálneho koryta toku alebo zahŕňajú bývalé meandre. Často sa tam tvoria skládky materiálu, ktorý je hrozbou pri povodniach, no obec na to nemá dosah.“
Súdy sa neponáhľajú, mladí nemôžu stavať
Združenie hornooravských samospráv pripomienkovalo aj činnosť Slovenského pozemkového fondu (SPF).
Žiada určiť mechanizmus a hlavne lehoty na vybavenie podaní. Starostovia sa zhodujú v tom, že pôda neznámych vlastníkov spôsobuje vážne problémy pri individuálnej bytovej výstavbe.
„Ak stavebník kúpi parcelu, na ktorej sa v podiele vyskytne takýto vlastník, SPF nedá pri nájme súhlas na zastavanie a stavebníka odkáže na súd,“ hovorí predseda združenia. „Súdy sa neponáhľajú. Požadujú niekedy nereálne dokladovanie vzťahu k pozemku alebo dlhodobé užívanie a mladí ľudia, snažiaci sa vyriešiť svoje bývanie, tak majú uložené peniaze v nehnuteľnosti, ktorú nemôžu použiť na stavbu. Pritom ide aj o vlastníkov, u ktorých bol posledný zápis v pozemkovej knihe urobený na konci 19. storočia.“
ZMOHO navrhuje, aby fond, v prípade usporiadania vlastníctva pozemku pod rodinný dom, predal pozemok neznámeho vlastníka žiadateľovi, ktorý má usporiadané vlastníctvo k ostatným podielom dotknutého pozemku, a to za cenu znaleckého posudku.
Treba nájsť priechodnú cestu
Nateraz posledným návrhom v tejto oblasti je presadzovať, aby sa pôda neznámych vlastníkov minimálne v intraviláne a v územiach určených na výstavbu domov a verejnoprospešných stavieb previedla do vlastníctva obcí.
„Tak to bolo pôvodne zamýšľané, no príslušné zákonné ustanovenie neprešlo cez Ústavný súd,“ hovorí Ján Banovčan. „Určite by sa dala nájsť ústavne priechodná cesta, najmä ak sa o majetok nikto dlhodobo nezaujíma, neplní si povinnosti vlastníka, alebo dokonca ide o vlastníkov, ktorým sa vlastníctvo zapísalo pred 50 aj viac rokmi a odvtedy sa s tým nepohlo.“
