Čo nepoznáme, je pre nás veľakrát bezcenné. Dôkazom je nedávny požiar na Babej hore, ktorý len tak-tak minul vzácny prales. Informovať o prírodnom bohatstve, a to hlavne domácich, preto odborníci považujú za mimoriadne dôležité.
ORAVSKÁ POLHORA. Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti o územiach NATURA 2000 v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (CHKO). Tak znie názov projektu, do ktorého Správa CHKO so sídlom v Námestove, ako organizačný útvar Štátnej ochrany prírody SR, v rokoch 2010 až 2015 investovala takmer 996-tisíc eur.
Vďaka peniazom z Bruselu sa ochranárom podarilo vybudovať a zrekonštruovať dva náučné chodníky, na Babej hore a v Oraviciach. Slávnostne ich otvorili minulý týždeň.
Vývoj krajiny určujú miestni
„Chceme prispieť k tomu, aby návštevníci, ale aj domáci mali prírodu viac radi, vážili si ju a chránili,“ povedal vo štvrtok v Oravskej Polhore Dušan Karaska, riaditeľ Správy CHKO.
„Informovanosť považujeme v dnešnej dobe za mimoriadne dôležitú. Čo nepoznáme, je pre nás veľakrát bezcenné. Nedávno sme mali na Babej hore veľký požiar. O desať metrov minul prales, ktorý je perlou oravskej prírody. Les začal horieť pre nedbanlivosť. O týždeň sme hasili ďalší požiar na Malej Babej hore, s najväčšou pravdepodobnosťou ho zapríčinili zberači lesných plodov. To nám signalizuje, že je nevyhnutné informovať verejnosť o prírodnom bohatstve, a to hlavne miestnych, ktorí určujú vývoj krajiny. Príroda Babej hory nie je len naším prírodným dedičstvom, ale aj potenciálom pre rozvoj turizmu.“
Rozhľadňa v lokalite Šťaviny pod Babou horou. FOTO: CHKO
Tretí na Slovensku
Stredne náročný náučný chodník Slaná voda – Babia hora s prevýšením 980 metrov meria 10,2 kilometra. Na jeho prejdenie vrátane 13 zastávok si treba vyhradiť aspoň štyri hodiny.
„Traduje sa, že každý Slovák by mal vystúpiť na Kriváň, tak každý Oravčan by mal vystúpiť na Babiu horu, keďže tento štít je jedným zo symbolov Oravy,“ píše sa v sprievodcovi. Babia hora, vysoká 1725 metrov, je považovaná za kráľovnú Oravských Beskýd. Vďaka nej im patrí tretie miesto medzi najvyššími pohoriami na Slovensku, hneď po Tatrách a Nízkych Tatrách.
Oravický náučný chodník má dve časti, dlhšia A trasa meria 14,6 kilometra, vedie z Oravíc cez Tichú dolinu smerom na 1232 metrov vysokú Maguru. Čas prechodu je 5,5 hodiny. Nenáročná B trasa, dlhá 3,3 kilometra, má dve vetvy, prvú smerom na Bobroveckú dolinu na rašelinisko Peciská, druhú do Mihulčej doliny. Zvládnuť by ste ju mali za 1,5 hodiny. V Oraviciach nájdete dokopy 31 zastávok a 43 informačných tabúľ.
Sčítače návštevníkov
Okrem rekonštrukcie chodníkov ochranári vydali viacero publikácií vrátane monografií a sprievodcov s mapami. Oba chodníky dostali vlastné webové stránky. Novinkou je časť vedúca po rašelinisku.
„Donedávna to bolo zaznávané a nevábne prostredie,“ vysvetľuje Dušan Karaska. „Chceme poukázať na jeho hodnoty, vzácnosti a pozoruhodnosti.“
Po rašelinisku vedie podvalový chodník, čo uľahčuje návštevníkom pohyb po rašelinisku a súčasne pohyb turistov nepôsobí na toto vzácne prostredie devastačne. „Chodník tvorí železná konštrukcia, na ktorú sú pripevnené hrubé dosky. Uvedomujeme si, že priečne latky trochu komplikujú chôdzu. No slúžia ako zábrana pre motorkárov a štvorkolkárov, ktorí by mohli chodník poškodiť.“
Návštevníkov Babej hory a Oravíc čaká množstvo noviniek, vrátane náučných tabúľ.
V oboch lokalitách pribudli informačné tabule, altánky, lavičky, stoly s lavicami, koše na odpadky, stojany na bicykle aj osvetlenie na solárne batérie. Na miestach s dobrým výhľadom vyrástli rozhľadne s ďalekohľadmi. „Inštalovali sme aj sčítače návštevníkov. Fungujú na fotobunku. Získané údaje, a to nielen o počte ľudí, ale aj čase návštev, nám pomôžu zefektívniť našu prácu v oblasti ekovýchovy. Zároveň sú zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu.“
Určite by bol nadšený
V Oravskej Polhore sa vo štvrtok skloňovalo aj meno Roberta Trnku, zoológa a predchádzajúceho riaditeľa CHKO, ktorý vypracoval projekt na oba chodníky. Pred štyrmi rokmi náhle zomrel. „Babia hora bola jeho srdcovkou,“ povedala vdova Eva Trnková. „Ťahalo ho to sem, povedala by som, že bola jeho druhým domovom. Z hotového chodníka by bol určite nadšený, a prekvapený, ako perfektne je urobený. So synmi, švagrom, ktorý je manželovým dvojčaťom, a švagrinou si obidva chodníky určite prejdeme. Veľmi sa tešíme.“
Pozvanie na slávnosť prijali aj zástupcovia Pieninského národného parku (PIENAP). „Prielom Dunajca v Pieninách je najstarším náučným chodníkom v rámci bývalého Československa,“ povedal riaditeľ Vladimír Kĺč. „Od Babej hory sú Pieniny vzdialené iba 80 kilometrov po poľskej hranici východným smerom, takže všetkých návštevníkov oravského chodníka pozývame na návštevu aj k nám.“
Budovanie náučných chodníkov na Orave nekončí. V plánoch ochranárov na najbližšie obdobie figuruje Pilsko a Oravská priehrada od Studničky po Klin.
