Článok pokračuje pod video reklamou
ZÁKAMENNÉ. Rok na dedine – Prachom zapadnuté spomienky je názov brožúry, ktorú vydali v najväčšej dedine Oravy pri príležitosti 400. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Na jej vytvorení sa podieľali desiatky Zákamenčanov, ktorí vytiahli zo skríň a škatúľ zažltnuté fotografie.
Úžasný archív
„Keď mladí prerábajú dom, často idú spomienky do smetí,“ hovorí pracovníčka obecného úradu Veronika Polťáková. „Chceli sme ich zachrániť.“
Pohľad na dedinu v tridsiatych rokoch minulého storočia. FOTO: ARCHÍV MILAN KURŇAVKA
V obecnom rozhlase uverejnili výzvu, aby fotografie ľudia priniesli na úrad. „Ostali sme prekvapení, koľko sa ich nazbieralo. Nosili starí, mladí aj deti. Spolu približne 1200. Teraz máme úžasný archív.“
Niektorí majitelia nevedeli presne, čo a kto je na fotografiách a z akého obdobia pochádzajú. Ale aj tak sú cenné, lebo sú jedinečné. Na obecnom úrade vybrali tie najzaujímavejšie a skombinovali ich so súčasnými. Výsledkom je 1500 brožúr, ktoré si ľudia mohli počas osláv založenia obce zobrať zadarmo.
Elegantný husár
„Bola by škoda, nechať ich opäť zapadnúť prachom,“ hovorí Veronika Polťáková. „Veď mnohých potešilo, keď ich uvideli. Jéj, toto je moja stará mama a toto starý otec. Odkiaľ ich máte? Môžete mi urobiť kópiu?“
Vojaci Československej republiky. Prvý zľava leží Gabriel Žatkuľák. FOTO: ARCHÍV MÁRIA SMOLKOVÁ
Otázky tohto typu počúvali na obecnom úrade často. Preto aj tie nezverejnené chcú dať na internetovú stránku obce, neskôr použiť na vydanie knihy.
Na najstaršej fotke z obdobia 1897 až 1900 stojí elegantne oblečený husár rakúsko-uhorskej armády s bielymi rukavicami, koženými čižmami, vyznamenaním a dlhou šabľou. Opiera sa o ňu Rafael Sivčák.
Husár Rafael Sivčák. FOTO: ARCHÍV SIVČÁKOVÁ
„Vďaka unikátnym záberom sme získali prehľad o tom, ako sa vyvíjali uniformy,“ hovorí Veronika Polťáková a predkladá fotku z roku 1930. Sú na nej vojaci československej armády. Jeden z nich je Gabriel Žatkuľák, otec Márie Smolkovej, ktorá na úrad priniesla viacero ošúchaných obrázkov. „Ujo rád fotil. Fotky nám nechal pre radosť. Vždy, keď ich pozeráme, tak sa potešíme. Pospomíname, ako bolo kedysi. Ešte ich budeme mať viac, lebo som pýtala sesternicu v Ostrave, aby poslala tie svoje.“
Rok na dedine
V brožúre sú zábery pripomínajúce výstavbu školy, vyučovanie, práce na poli a v lese, ochotnícke divadlo, ľudové tradície, kroje, kostol, nechýba významný rodák biskup Ján Vojtaššák.
Žofia Šimjaková pred vlastnou baňou. FOTO: ARCHÍV M. FLOREK
Pozdrav z Ameriky od Žofie Šimjakovej, ktorý obdivovala celá dedina. FOTO: ARCHÍV MILAN FLOREK
Vzácne sú fotografie pripomínajúce vysťahovaleckú vlnu v tridsiatych rokoch. Milan Florek priniesol fotografiu z 15. júla 1946, na ktorej je Žofia Šimjaková. Do Ameriky odišla s manželom za lepším životom. Tvrdo pracovali. Najskôr mali malú farmu, postupne sa zmohli a kúpili baňu. Na fotke je so svojím banským predákom, keď bola vyplatiť baníkom mzdu. „Pani Žofia dlhé roky posielala rodine do Zákamenného krásne farebné pozdravy z Ameriky, ktoré boli na tú dobu niečo úžasné a nevídané,“ hovorí Veronika Polťáková.
Vysťahovalci zo Zákamenného bývali v Amerike v roku 1923 aj v takomto stane. FOTO: ARCHÍV ANNA GROFČÍKOVÁ
Amerikánci píšu, že jeden stan poslali do rodnej obce. „Ale neznam, či ste ho dostali.“ FOTO: ARCHÍV ANNA GROFČÍKOVÁ
Zaujímavá je fotka od Anny Grofčíkovej z roku 1923. Pred stanom stojí päťčlenná rodina. Bývala v ňom dva mesiace a dokonca jeden poslali aj do Zákamenného. „Ale neznam, či ste ho dostali,“ píše sa na druhej strane.
Až neuveriteľne pôsobia fotky, na ktorých je vidieť ako Zákamenné vyzeralo pred niekoľkými desaťročiami. Milan Kurňavka priniesol dôkaz, že dedinu v tridsiatych rokoch tvorilo niekoľko domov a polia, nad ktorými sa týčil kostol.
Srdce milovníka pary určite potešia fotky z lesnej úvraťovej železničky. Dnes sa z nej zachoval len zlomok. „Ľudia netušia, že súčasná stanica na Tanečníku je v katastrálnom území Zákamenného,“ hovorí Veronika Polťáková. „Veľa z fotografií je veľmi vzácnych. To, čo zachytili, už neuvidíte. História sa stráca pred očami.“ Fotografie ju dokážu uchovať aspoň na papieri.
Predná strana brožúry.
