Nálepka a certifikát sú zárukou bezbariérovosti

DOLNÝ KUBÍN. Hendikepovaní ľudia musia každý deň bojovať nielen so svojím zdravotným stavom, ale aj okolím. Aj oni sa chcú zúčastňovať kultúrnych, športových a spoločenských podujatí, nakupovať, navštíviť známych, zabaviť sa. Aby sa im to podarilo, musia mať umožnený bezbariérový prístup.

Podpíšu memorandum

Dolnokubínski členovia Slovenského zväzu telesne postihnutých (SZTP) sa v septembri prešli po inštitúciách a verejne prístupných budovách sídliska Brezovec. Na prechádzke s názvom Turistika alebo adrenalín na kolieskach? ich sprevádzali zástupcovia samosprávy.

„Robíme to preto, aby sme poukázali na fyzické bariéry v uliciach a apelovali na ich odstránenie,“ povedala Ružena Sekerková, predsedníčka dolnokubínskeho klubu, ktorý má približne dvesto členov. Zúčastnila sa aj predchádzajúcich dvoch ročníkov. „Minulý rok sme poukázali na to, že toalety pri pohotovosti v nemocnici nemali široký prístup. Dnes ho už majú.“

Budovy a zariadenia, ktoré zdravotne postihnutým prístup umožňujú, dostanú od mesta označenie vo forme nálepky. Patrí k nej aj certifikát bezbariérovosti pre zariadenia priateľské ku zdravotne postihnutím.

„Podpíšu memorandum založené na inovatívnom neziskovom partnerstve verejného a neverejného sektora na princípoch vzájomnej výhodnosti v záujme vytvoriť optimálne podmienky pre sociálne a zdravotne znevýhodnených spoluobčanov a návštevníkov mesta,“ povedal vedúci kancelárie primátora Vladimír Adamec.

Certifikát a nálepku dostalo zatiaľ šesť prevádzok.

Označená prevádzka sa zaviaže pomáhať sociálne znevýhodneným a zdravotne postihnutým spoluobčanom pri vstupe do zariadenia, pomáhať im pri správnom výbere tovaru alebo služby, správať sa k nim úctivo a empaticky primerane miere hendikepu.

Na peniaze nepozerajme

Tento rok si certifikát prebralo Medicentrum – poliklinika. „Na prízemí je bezbariérový prístup, na poschodie sa vozičkári a ľudia s pohybovými problémami vyvezú pomocou samoobslužnej plošiny,“ povedala Ružena Sekerková.

„Máme aj hendikepovaných pacientov a je našou povinnosťou umožniť im prístup ku svojmu lekárovi,“ povedal internista Ján Mičík, ktorý má s kolegami ambulanciu na poschodí. Plošinu zaplatili spoločne. „Netreba pritom pozerať na peniaze. Kúpa, montáž a prevádzka plošiny nie je drahá. Ocenenie nás veľmi teší, lebo potvrdzuje, že sme urobili správnu vec.“

Hendikepovaní ľudia sa však nedostanú do každej budovy. Bezbariérový prístup chýba v dôležitej inštitúcii, akou je Všeobecná zdravotná poisťovňa aj v katolíckom kostole v centre mesta. „Pamiatkový úrad nedovolil pri nedávnom prerábaní kostola urobiť prístup pre vozičkárov,“ povedala Gabriela Floreková, predsedníčka okresného centra Zväzu telesne postihnutých. „Ale nechápem, prečo ho neurobili pri rekonštrukcii pizzerie Oáza.“

Osobitnou kapitolou je polícia. „Už roky bojujeme s políciou. Tvrdia, že telesne postihnutého vynesú. Nebolo by jednoduchšie urobiť tam takú plošinu, ako je v Medicentre? Veď by ju využívali nielen vozičkári, ale aj rodičia s kočíkmi a ľudia, ktorí majú problémy s pohybom po chorobe alebo úraze.“