TRSTENÁ. A Future We Dream (Budúcnosť, o ktorej snívame) je názov projektu Comenius, do ktorého sa zapojili aj študenti Gymnázia Martina Hattalu.
Počas dvoch rokov sa sústredili na životné prostredie, pozorovanie zmien v prírode a zvyky a tradície v krajine.
Tiež mali možnosť nadviazať nové priateľstvá, spoznať nové kultúry, zažiť, ako funguje život v rodinách iných krajín, porovnať spôsob vyučovania a školský systém v partnerských školách.
Čo vytvorili
V medzinárodných tvorivých dielňach vytvorili študenti šiestich krajín multijazyčný slovník, napísali spoločnú deklaráciu o zodpovednosti za životné prostredie, vytvorili Európsku záhradku.
V týchto aj v mnohých ďalších aktivitách brilantne reprezentovali školu, región, Slovensko a národnú kultúru.
„Kultúrne vystupovanie, výborné jazykové a komunikačné schopnosti, priateľskosť, otvorenosť a úsilie čo najlepšie reprezentovať školu a kultúru boli devízy našich študentov, na ktoré sme boli právom hrdí,“ zhodnotili učitelia. „Radi by sme vyslovili za všetkých želanie, aby sa takéto projekty udržali, a aby sa na nich mohlo zúčastniť čo najviac mladých ľudí, ktorí majú budúcnosť Európy vo svojich rukách.“
Zo zápiskov študentov
Nikola – Ani som sa nenazdala a bola sobota. Och, Oswienczim (Osvienčim). Bola som tu prvýkrát. Veľmi smutné miesto. Ešte aj obloha plakala. Keď vidíte fotky, čísla, doklady, je to hrôza. No najviac ma dojali tie kopy vlasov, kufrov či hrncov. Niekomu kedysi patrili. A teraz? Boli to ľudské bytosti. Vtedy si človek povie: Kto bol tohto schopný? Keď som uvidela nádoby s jedom v prášku, ešte neboli všetky otvorené. Koľko ľudí malo zomrieť! Keby to pokračovalo, tak aj my, Slováci. Odľahlo mi, keď sme odišli. Neuniesla by som to dlhšie.
Vďaka tomuto projektu som stretla veľa nových ľudí, mohla som rozvíjať svoj slovník a schopnosť komunikovať vôbec. Moja poľská rodinka ma pozvala na návštevu, dúfam, že si s nimi udržím dobré vzťahy. Píšem si po anglicky so všetkými, ktorých som si počas projektu obľúbila. Spolu sa smejeme, porovnávame naše životy.
Gabika – Po krátkom privítaní sme sa všetci vybrali autobusom do Topolovgradu, kde sme spoznali veľa skvelých nových ľudí. Po príchode nás ubytovali v rodinách.
Ja som bývala u Borisa, ktorý sa stal mojím dobrým kamarátom. Hoci máme veľa odlišných zvykov, a aj kultúra našich krajín je v značnej miere odlišná, našli sme si aj veľa spoločného, zažili veľa pekných momentov a naučili sa veľa jeden od druhého.
Veľmi sa mi na Bulharsku páčila hodnota rodiny ako celku. Celá rodina sa ku mne správala skvele, dali mi to najlepšie, čo mali, vždy sa o mňa starali a zaujímali sa o mňa.
Tiež musím vyzdvihnúť celý kolektív, keďže sme pracovali ako tím a s ostatnými krajinami sme vytvorili skvelú atmosféru. Super bol aj program, ktorého sme sa zúčastnili, rôzne návštevy miest a prírodných zaujímavostí.
Mária – Ďalší deň sme mali opäť plný dobrodružstva. Navštívili sme porcelánové múzeum v Holloháze a domáci nám ukázali, ako sa porcelán vyrába. Dozvedeli sme sa veľa nového. Dokonca sme si v parku pri jednom kaštieli zasadili strom. Každá krajina má svoj strom.
Tento projekt bol pre mňa obrovským prínosom. Naučila som sa žiť v inom prostredí, spoznala som veľa nových ľudí, ktorých, dúfam, ešte uvidím a zostanem v kontakte.
