HABOVKA. „Spolu so žiakmi sme vysadili stromčekmi dvor a urobili výkopy na napojenie školy na vodovod lesného závodu,“ povedal Ignác Kuchtiak, ktorý bol v tom čase novým riaditeľom školy. „Žiaci deviatych ročníkov urobili najväčší kus práce. Oni to nemali ľahké ani doma. Ich otcovia odišli za zárobkom do baní a českých lesov a žiaci pracovali na poliach a pomáhali matkám plniť dodávky poľnohospodárskych produktov. Popritom sa učili, aby sa mohli zaradiť v prijímacom procese do škôl a učilíšť.“
Boli skromnejší
Pred budovu školy prišlo prvú septembrovú sobotu 32 kamarátov, ktorí drali spolu školské lavice. Základné vzdelávanie ukončili v roku 1965. Dnešnú školu im ukázala súčasná riaditeľka Miroslava Mydliarová.
„Pekná, dobudovaná,“ zhodnotili, no súčasne nedali dopustiť a s láskou spomínali na minulé časy, ktoré prežili v oveľa skromnejších podmienkach.
V bloku spomienok po slávnostnom obede poďakovali spolužiaci všetkým učiteľom, ktorí ich pripravili do života. Na svätej omši sa zamysleli nad svojím životom a úprimne ďakovali Stvoriteľovi za všetky dary svojho života a vyprosoval si milosti pre ďalší úsek svojho žitia.
A potom už len nasledovali pri posedení osobné rozhovory bývalých žiakov, ktoré trvali do neskorších večerných hodín. Všetko sa nieslo akoby v rodinnej atmosfére a veru bolo zaťažko všetkým sa rozísť. Bola vyslovená prosba a túžba, že kiežby dobrý Boh dal, aby sa znova mohlo uskutočniť stretnutie po 55 rokoch.
Zocelení životom
„Som na mojich bývalých žiakov skutočne hrdý, lebo sa v živote dobre uplatnili,“ dodal Ignác Kuchtiak s tým, že podľa osobného vyznania každého z nich zistil, že vytvorili početné rodiny.
„Skoro každý z nich má viac detí a množstvo vnukov a pravnukov. Mnohí majú vysokoškolské vzdelanie, všetci si ako dobrí remeselníci vzorne plnia svoje úlohy na pracoviskách. Ich cit v rukách ja považujem tiež za talent. Nedá mi nepovedať, že táto generácia zocelená ťažkým životom v mladosti, dokázala úspešne prekonávať ťažkosti v zamestnaní i v osobnom živote.“
Autor: ap, ik, rp
