Ale stalo sa. Situácia s mostom na medzinárodnej ceste, s dôrazom na slovíčko medzinárodnej, medzi Podbielom a Nižnou mi nedá spať.
Nedokážem pochopiť, ako mohli kompetentní dopustiť, aby situácia došla až tak ďaleko. Deväť rokov som písala o tom, čo sa deje a nedeje v Tvrdošínskom okrese. Nespočetnekrát som sa vracala k sľubovanému obchvatu R3. Ani neviem koľkokrát som písala o sľuboch a termínoch, ktoré mi posielali z ministerstva výstavby a z vlády. Peniaze budú, začiatok je naplánovaný na vtedy a vtedy...
Od roku 2008 sa termíny menili vari každý polrok. Prázdne slová, sľuby. Na tie sme si už na Slovensku akosi zvykli. Ale to, čo sa teraz deje na medzinárodnej ceste spájajúcej Slovensko s Poľskom je nemysliteľné, nenormálne, zahanbujúce, ani neviem, ako to slušne nazvať.
Minulý rok v lete sa Oravci podpisovali pod petíciu za urýchlenie výstavby R3. Akciu spustili hornooravskí starostovia dotknutých obcí. Desaťtisíc ľudí podporilo myšlienku, o ktorej sa roky len hovorí. Starostovia sa vyhrážali blokádou ciest, ak sa konečne nezačne niečo robiť. Aj tu však zostalo len pri slovách. Blokáda sa nekonala. Prečo? To vedia zrejme len tí, ktorí o tom hovorili. A teraz už nie je potrebná. Medzinárodná cesta sa zablokovala sama.
Poslanci, ministri, starostovia či primátori sa pri každej zahraničnej návšteve oháňajú slovami, aká je Orava krásna, že je vstupnou bránou na Slovensko, hostí hostia chlebom a soľou, ako kedysi.
Ale keď treba investovať do niečoho, čo je na Orave skutočne v dezolátnom stave, peňazí stále niet. A to sme desať rokov v Európskej únii, ktorá nám dáva nemalé peniaze. Kde končia? Netvrdím, že niektoré nie sú investované zmysluplne, no žiaľ, mi-lióny sa strácajú, miznú v nezmyselných a nepotrebných rekonštrukciách, o nenormálnych a neraz nafúknutých predraženiach radšej ani nepíšem. Načo aj, veď kto by to priznal?
Celý svet rieši teraz imigrantov. Áno, je to nepochybne veľký problém. Ale nezabúdajú náhodou kompetentní na to, že na Slovensku aj v týchto dňoch žijú Slováci, ktorí sa musia boriť s nemalými problémami práve preto, že niekto zhora na nich nejako pozabudol? Ako je to možné, že nikoho roky netrápilo, že most na medzinárodnej ceste bol v dezolátnom stave?
Každý o tom mlčal, akoby bolo všetko v úplnom poriadku. To naozaj čakali, kým spadne a stane sa tam tragédia? Aby sme sa opäť raz neslávne preslávili aj v svetových médiách?
Orava je môj domov, Slovensko milujem. Ale hanbím sa za to, ako to tam funguje. Teda vlastne nefunguje. A mrzí ma, že sa stále častejšie potvrdzuje staré známe – nehas, čo ťa nepáli. A začne to konečne niekto hasiť teraz, keď to už páliť začalo?
