LOKCA. Tešili sme sa na kávu, dostali sme kompletný obed. Polievku z hokkaido tekvice s opraženými semiačkami a palacinky s tekvicovým džemom. Kým vychutnávame domáce špeciality, počúvame Margitu Vajdiarovú. Ak sa vám zdá, že ste sa s týmto menom v našich novinách už stretli, nemýlite sa. Jej príbeh sme priniesli v ostatnom vianočnom čísle pod názvom Som sama so siedmimi deťmi a nie som sociálny prípad. Od decembra sa v živote Vajdiarovcov, alebo Geňkovcov, veľa zmenilo. K lepšiemu.
Na celej záhrade
Deťom sa darí, a čo je najdôležitejšie, ťažká práca ich mamy na píle je minulosťou. Od mája Gitka pracuje pre občianske združenie Misia mladých. Jej úlohou je pomáhať ohrozeným rodinám. Okrem toho si privyrába, kde sa dá. Nápad pestovať tekvice ju okamžite zaujal. Za domom má kus záhrady.
„Nikdy predtým som tekvice nepestovala, no keď neskúsiš, nevieš. Na jar sa ma všetci pýtali, prečo nič nesadím. Nechajte sa prekvapiť, čo tam ja budem mať, hovorila som. Keď som sadila priesady, pýtali sa, čo to je. Idem pestovať tekvicu. Veď netáraj, vraveli mi. A to na celej záhrade? Na celej.“
Na Párnickom Švábkobraní. Predaj na dedine sa neosvedčil, v meste to ide lepšie.
Desať druhov
Pôdu vylepšila tatrou hnoja, tatrou kompostu a štyristo litrami rozpusteného kuracieho trusu. Polovicu zo sto semiačok predpestovala, polovicu sadila priamo do zeme začiatkom júna, aby vzídené sadenice nezamrzli. „Tekvíc je sto druhov, ja pestujem desať. Vsadila som hlavne na špagetovú a hokkaido, ale idú všetky. Na začiatku som si hovorila, panebože, čo len budem robiť s toľkou tekvicou. A stále mám málo.“
Suché leto dalo pestovateľke zabrať. „Studňa sa rýchlo vyprázdnila. Aj dva až tri týždne som musela čakať, kým sa znovu naplnila. Našťastie máme blízko potok, tak sme s dievčatami nosili vodu vo vedrách a polievali. Hovorí sa, že tekvice dopestuje aj najlenivejšia gazdiná, ale nie je to celkom pravda. A určite sa oplatí vypestovať si sadenice v téglikoch. Ak by prišli neočakávané mrazy, rýchlo ich viete presunúť dnu.“
Ochutnávka dobrôt na tekvicových dielňach v Tvrdošíne. FOTO: MISIA MLADÝCH
Stovky kilogramov
Komu sa nelení, tomu sa zelení. Už po mesiaci sa Gitka tešila z krásnej úrody, do dnešného dňa vypestovala vyše štyristo kilogramov. „Časť som použila pre seba, časť som darovala známym a rodinám, ktorým pomáhame v Misii mladých, a časť som predala. Je to super pomoc do rodinného rozpočtu. Keby som nerobila nič, nemám nič.“
Lokčianka si vybavila povolenie na predaj prebytkov z vlastnej produkcie. Kilogram tekvice predáva v priemere za euro, najlacnejšia klasik stojí 70 centov, najdrahšia špagetová 1,50 eura.
Polievka aj džem
Rýchle a zdravé varenie Lokčianke vyhovuje. Z receptov si obľúbila hokkaido polievku, tu je jej recept. „Oranžové hokkaido nakrájame na kocky aj s kožou. Posypeme tymianom a dáme zapiecť do rúry. Sem-tam premiešame. Upečenú tekvicu rozmixujeme s čistým vývarom. Riedime šľahačkovou smotanou, dochutíme soľou a muškátovým orieškom. Polievku posypeme olúpanými tekvicovými semiačkami, ktoré opražíme na troške oleja, aby boli chrumkavé.“
Pozdáva sa jej aj džem. „Do uvarenej rozmixovanej tekvice som vytlačila tri pomaranče. Pridala som trochu povarenej pomarančovej a citrónovej kôry a škorice. A nakoniec cukor, podľa potreby.“
Gitka počíta s tým, že do októbra sa zo záhrady nebude vracať s prázdnymi rukami. Prvý, a hneď úspešný rok ju povzbudil. „Na rok budem tekvice pestovať ešte vo väčšom, záhon rozšírim až po cestu. Po oravských korbáčikoch budú známe aj oravské tekvice. A sú naozaj bio, kedykoľvek ich môžem dať na rozbor.“
Rozdali sto balíčkov
Oravčania nie sú zvyknutí nakupovať u vlastného farmára.
Hovoríme s Antonom Michalicom, predsedom Občianskeho združenia Misia mladých v Tvrdošíne a autorom unikátneho projektu Oravské tekvice. Jeho cieľom je umožniť rodinám v núdzi dopestovať si zdravé plodiny pre vlastnú potrebu a predajom prebytku vylepšiť rodinný rozpočet.
Prečo práve tekvice, cukety a patizóny?
Sú univerzálne, chutné a pomerne ľahko sa pestujú. Napáda ich relatívne málo škodcov, teda nie je nutné ich chemicky ošetrovať a sú dlho skladovateľné. Niektoré odrody vydržia až osem mesiacov.
Koľko rodín sa zapojilo do projektu? Poskytli ste im aj pestovateľské rady?
Zapojilo sa 15 rodín, spolu sme rozdali takmer 100 balíčkov semien. Zároveň dostali informácie o vhodných postupoch pestovania.
Tekvicové dielne FOTO: MISIA MLADÝCH
Podarilo sa naplniť cieľ, aby si rodiny pestovaním privyrobili?
Niektoré rodiny využívajú tekvice na vlastnú spotrebu, iné sa zapojili aj do predaja. Úlohou nášho združenia bolo pomôcť im v získavaní klientov, keďže ľudia na Orave sú vo všeobecnosti málo zvyknutí na kupovanie potravín od vlastného farmára.
Aj keď sezóna tekvíc ešte neskončila, ako hodnotíte tento projekt? Budete v ňom pokračovať?
Leto bolo teplé, teda prialo pestovaniu tekvíc. Kto dobre zavlažoval, tešil sa z veľkej úrody. Vyskúšali sme si, ktoré odrody sú vhodné pre oravské podmienky. Nie všetky budeme pestovať aj budúci rok. Najviac sa nám osvedčila špagetová tekvica, hokkaido, žlté a baby cukety.
Projekt ste v auguste predstavili aj verejnosti, najprv na Švábobraní v Párnici, potom v Tvrdošíne prostredníctvom tekvicových dielní.
Zamerali sme sa na prezentáciu využiteľnosti tekvíc, cukiet a patizónov. Mnoho ľudí nepozná spôsoby, ako využiť a spracovať tieto zdravé plodiny. Ponúkali sme teda návštevníkom cuketový koláč, hokkaido polievku, cuketové placky a nátierku. Okrem toho si deti mohli vytvoriť tekvicové brošničky, bižutériu zo semiačok, zahrať si bowling s tekvicou či prejsť prekážkovú dráhu. Oravské tekvicové dielne považujeme za naozaj vydarenú akciu.
lš
