DOLNÝ KUBÍN. Medzi legendy oravskej hudobnej scény určite patrí 65-ročný Dolnokubínčan Tomáš Ďaďo. Počas svojej päťdesiatročnej hudobnej kariéry hrával vo viacerých kapelách. Už 20 rokov je verný Oravii a Deep Purplu.
Kedy ste vkročili na hudobnú scénu?
- V šestnástich som chytil do rúk gitaru a hral som v skupine Ecrins. Ale po vojenčine som gitaru zahodil a 45 rokov už len spievam.
Aké boli začiatky?
- Také ako v každej kapele, náročné. Chvíľu trvalo, pokiaľ si nás ľudia všimli. Pekné spomienky mám najmä na skupinu Horizont. Vtedy sme už boli známi a takmer každý víkend sme hrali na svadbách či zábavách, vo Vinárni alebo v hoteli Orava v Dolnom Kubíne.
Určitý čas som spieval aj s Profilmi. Vtedy som býval u kamaráta v Košiciach. Časť Profilov stiahol Ján Lehotský do Modusu, ktorý vyhral Bratislavskú lýru s piesňou Úsmev. Potešilo ma, keď som videl svojich kamarátov, ako sa im darí.
Monti (vľavo) je už v hudobnom nebi.
Cez týždeň chodiť do práce, cez víkendy hrať. To muselo byť náročné.
- Som vyučený elektrikár, rovnako ako Karol Gott, len on je trošku úspešnejší. Práca mi umožňovala po víkendoch spievať. Vtedy sme všetky zarobené peniaze dávali do techniky.
Prečo ste sa rozhodli založiť kapelu Oravia?
- Zábavovú kariéru sme mali už za sebou. Užili sme si jej dosýta. Kedysi sme robili a spievali aj vlastnú tvorbu, ale je ťažké sa presadiť. Nie je umenie urobiť kopu skladieb, ale ak nemajú život a energiu, nemá to zmysel. Budeme radšej robiť to, čo ľudia poznajú. S myšlienkou dať sa dohromady prišiel v roku 1995 basgitarista Miroslav Samek. Mal veľký podiel na fungovaní skupiny, najmä čo sa týka zvukovej aparatúry a skúšobnej miestnosti, ktorú poskytoval v priestoroch rodinného domu. Pridal som sa ja, Kamil Škvarka so sólovou gitarou a aj Pavol Bocko s druhou gitarou. Práve Pavol je prvým priekopníkom bigbeatu na Orave. Bubeníkom bol Jozef Pala, klávesákom Peter Jelínek Monti.
Milan Ďaďo (vpredu) a Miroslav Samek, zakladajúci členovia Oravie.
Aký ste mali repertoár?
- Prvých šesť rokov sme hrali rozmanitý repertoár od Whitesnake, Rainbow, Scorpions, Black Sabbath, Pink Floyd, Deep Purple. Neskoršie sme sa zhodli, že nám najlepšie sedí Deep Purple a stavali sme na tejto kapele. Stala sa z nás revivalová kapela.
Pre koho hrávate?
- Väčšinou hrávame v kluboch pre generáciu päťdesiatnikov. Ale chodia aj mladí. Hrali sme už aj na zraze, kde bolo päťtisíc motoriek. Počúvajú nás väčšinou fanúšikovia Deep Purplu. Tvorbu tejto kapely veľmi dobre poznajú, majú ju radi a dokážu náš výkon aj zhodnotiť. Hráme pre nich, ale aj pre seba. Pocit, keď ľudia počas skladby Child in time vstanú a tlieskajú, je nádherný. Dostali sme už aj poklonu, že sme mali lepší koncert ako originál skupina. Nabíja nás to obrovskou energiou.
Chceli by ste si zahrať s vaším vzorom?
- Bol som na troch ich koncertoch. Zahrať si s nimi sa nám nepodarí, ale určite by nás potešilo, keby sme mali to šťastie a hrali na festivale, na ktorom vystúpi aj Deep Purple.
Menila sa zostava skupiny?
- Žiaľ, Monti a Paľo Bocko už nie sú medzi nami. Na poste bubeníka bol po Jozefovi Palovi Jaroslav Kaprálik. Po ňom prišiel Matej Richtarčík, ktorý teraz hráva a chodí po svete s anglickou skupinou Purpendicular. Sme na neho hrdí, že sa dostal tak ďaleko, pretože v tej skupine hosťuje bubeník Ian Paice z Deep Purple. Teraz bubnuje Miroslav Šauša. Klávesy prebral Peter Jelínek mladší. Vynikajúci muzikant. Po Kamilovi Škvarkovi hrá na gitare Tibor Bušo. Z pôvodnej zostavy som ostal jediný.
Koncert na 20. výročie založenia kapely.
Na dvadsiate výročie ste zorganizovali koncert. Sálu bývalého kina Choč ste naplnili do prasknutia.
- Videl som medzi nimi veľa priateľov, ale aj ľudí, ktorých som vôbec nepoznal. Množstvo fanúšikov nás veľmi potešilo. Hrať pred vypredanou sálou je vždy obrovským povzbudením. Záverečný potlesk patril všetkým súčasným aj bývalým členom kapely Oravia.
Neľutujete, že sa tak dlho venujete hudbe?
- Vôbec neľutujem, že som sa na muziku dal, že som bol fanatik. Koľkokrát, keď som sám a premýšľam nad tým, vždy sa utvrdím, že som urobil dobre. Som šťastný spevák aj vďaka kolegom hudobníkom.
