Priam až neuveriteľne znie športové dobrodružstvo Patrika Šocha z Dolného Kubína. Za jedenásť dní odbehol 560 kilometrov. Začínal v najvýchodnejšej slovenskej obci Novej Sedlici a končil v Záhorskej Vsi, ktorá je zas najzápadnejšou. Na túto výzvu si zobral iba ruksak. Prespával dokonca na zastávke, futbalovom štadióne či lúke. „Ani poriadne neviem, ako vznikol tento nápad,“ hovorí 18-ročný Oravčan. „Čítal som knihy o bežcoch, ktorí behajú trate dlhšie ako 42 kilometrov. Väčšinou tam písali, že človek to nepochopí, len si to musí zažiť. Pôvodne som to chcel zvládnuť za 20 dní.“
Raňajky počas behu, večera v spacáku
Patrik doma radšej ocovi a starkej povedal, že ide o podujatie. Do ruksaku si zbalil karimatku, spacák, bundu, tričko, ponožky, trenírky, lekárničku, kameru a vydal sa oproti najväčšej športovej výzve doposiaľ. Každý deň začínal s behom už o štvrtej ráno, kým nebolo teplo. Končieval približne o siedmej večer. Cez najväčšiu horúčavu si poobede vždy spravil štvorhodinovú prestávku.
„Keď som nestíhal, tak som cez obed aspoň pomaly kráčal.“ Patrik si každý deň dával konkrétny cieľ, no nikdy ho nedodržal. Pôvodne chcel zvládnuť 30 kilometrov denne. „Vo vnútri som dúfal, že prejdem aj viac. No 50 kilometrov ma milo prekvapilo. Pri takejto záťaži zohráva veľkú úlohu najmä psychika. Treba si veriť.“
Počas jedenásťdňovej misie podporili Dolnokubínčana aj kamaráti. Okrem psychickej vzpruhy mu doniesli aj stravu. „Raňajkoval som počas behu. Na obed som mal niečo suché alebo poriadnu stravu v reštaurácii. Večeru som zvykol jesť až v spacáku. Cez deň mi dopĺňali energiu fit tyčinky.“
Počas 11 dní mal Patrik aj veľa času na rozmýšľanie. „Keďže behám bez hudby, myslel som asi na všetko možné. Prečo to robím, či budú mať v krčme záchod, ten pes vyzerá, akoby povzbudzoval. Som smädný, hladný, bolia ma nohy. Veľa som rozmýšľal aj o tom, čo ďalej v živote, ale tiež nad ľuďmi okolo mňa, ktorí len prežívajú.
Spával pod holým nebom
Pre každé telo je po športovom výkone najlepšou regeneráciou spánok. Viete si predstaviť, že po maratóne si ľahnete na lúku a pokojne spíte? Patrik tak prespal v spácaku vo Spišskom Štvrtku, Snine a Trstíne. Ani v iných mestách nemal ustlané na ružiach. V Hendrichovciach sa zložil na futbalovom ihrisku, v Terchovej na zastávke. V teple a pohodlí prenocoval u kamarátov v Považskej Bystrici a Trenčíne a doma v Dolnom Kubíne. Azyl mu ponúkli aj na fare vo Važci a strašidelný dom v Čiernom nad Topľou, kde nad ním ráno lietali netopiere.
„Povedal som si, že to nevzdám. Bolo veľa takých chvíľ, kedy by som najradšej sedel doma.“ Najťažšie bolo Patrikovi záverečné štyri dni. Do Trenčína mu ostávalo 15 kilometrov. Premočené chodidlá ho neskutočne pálili. Všetko mal mokré a bola mu poriadna zima.
„So slzami od bolesti som išiel ďalej. V Trenčíne mi našťastie kamarát dal suché trenky a miesto na spanie.“ Ako sám Patrik priznal, toľko ťažkých momentov na trati nečakal. Zažil rôzne extrémy. Jeden deň bola horúčava 38 stupňov a druhý deň zima a dážď. Pri behu sa mu niekedy točila hlava, bolo mu na zvracanie, boleli ho nohy a z ruksaku mal zošúchaný chrbát. K tomu ešte slabý spánok poriadne preveril jeho psychickú odolnosť. Mnohí z nás by to určite vzdali po jednom dni. „Bolo toho veľa, ale teraz som šťastný, že som to zvládol.“
Jedenkrát stačilo
Keď sa oravský vytrvalec dotkol značky s nápisom Záhorská Ves, od radosti kričal.„Boli to neopísateľné pocity. Užíval som si pohľad na východ a premýšľal nad tým, čo všetko som zažil a obetoval. Nedá sa to opísať, človek si to musí proste zažiť.“
Patrik za 11 dní spoznal veľa ľudí, obce a mestá, videl mnoho zvierat, siahol si na dno síl a zistil, čo všetko jeho telo dokáže vydržať. Zopakoval by si to ešte? „Ani náhodou, raz stačilo. Ak možno niekedy, tak iba s podporným tímom. Na najbližšie roky si určite dám pokoj. Teraz sa neviem dočkať zimy. Tepla mi už stačilo.“ Tento heroický výkon mal predovšetkým poslúžiť, aby sa vedel Oravčan v živote popasovať aj so zložitými situáciami. Môže takisto poslúžiť aj ako dobrá príprava na zimu. Bývalý biatlonista sa už dva roky venuje skialpinizmu a voľnej jazde na zjazdových lyžiach. Šport je celkovo jeho vášeň, venuje sa mu odmalička.
