SUCHÁ HORA. „Vonku pršalo a nám to išlo ako v lete na sánkach, ale cvičili sme ostošesť, však skleróza nebolí,“ tak zhodnotila minulotýždňový nácvik novozaloženého Detského folklórneho súboru Goral jeho šéfka Katarína Masláková.
Zíde z očí, zíde z mysle
Sabala, Sabala, Sabalove džeči, kje še Sabal minul, syčko še ozleči. Motto nového telesa pre žiakov 5. až 9. ročníka si Katarína požičala z goralskej piesne o slávnom zbojníkovi Sabalovi. „Voľne by sa to dalo preložiť ako zíde z očí, zíde z mysle,“ hovorí učiteľka. „Meno Sabala dnešným deťom nič nehovorí. Aj preto vznikol tento súbor. Aby sme nedopadli ako Sabala. V porovnaní s inými obcami máme výhodu, že u nás goralská tradícia je. Nemusíme si vymýšľať kroky. Treba ich len správne zoradiť a zdokonaľovať.“
Detské súbory Goralček ani Goral nechýbali na uvítacej sv. omši, počas ktorej bol do úradu farára v Suchej Hore uvedený Ján Marhefka, ktorý je zároveň dekanom Trstenského dekanátu. FOTO: MIROSLAV JURČI
Podchytili tínedžerov
Do súboru, ktorý funguje od februára, sa prihlásilo štyridsať detí. Ďalšie hrajú v muzike. Niet sa čo čudovať. V Goralčeku pôsobia do desiatich, folklórna skupina Goral prijíma nových členov až od 15 rokov. Prázdno medzitým vyplnila Katarína s dvomi kolegyňami. „Oceňujem snahu podchytiť tínedžerov,“ povedal starosta Miloš Šustek. „Väčšinou sa dávali ku hasičom, ale ak to niekoho ťahalo viac ku folklóru, nemal kde ísť. Teším sa, že sa to ujalo a že napredujú. Super.“
Bočák, dupák, podeľu
Žaneta Šprláková má 14, v súbore je od začiatku. „Mám zvučný hlas, takže rada spievam, ale aj tancujem. Veľmi ma to baví. Je dobre, že zachovávame goralskú kultúru. Kroj mi vyšila babka s prababkou. My, starší, trému pred vystúpením nemávame, to skôr mladší sa boja, že niečo skazia. My to už vieme zahrať.“
Zaúčať nové členky ju baví – keď sa chytajú. V opačnom prípade je to horšie. Žanetin rovesník Roman Škvarek je spevák, tanečník, aj muzikant – hrá na basu. „Je super, že môžeme chodiť do súboru a nesedíme doma pri televízore. Rodičia ma pochválili hneď po prvom vystúpení. Najťažšie sú kroky, ako bočák, dupák alebo podeľu.“
Cez prázdniny aj v nedeľu
Školáci nacvičujú každý pondelok v škole alebo v kultúrnom dome. Nič na tom nezmenili ani prázdniny. „Prekvapilo ma, že aj v lete chodí na nácvik vyše dvadsať detí,“ povedala Katarína. „Zrejme ich to baví. Do samého konca chcú ostať aj tí, ktorí už nemusia. Nikoho nevyháňam, len ak má niekto doma súrnu robotu, alebo ho mama potrebuje, môže ísť. Väčšina ostáva pozerať sa. Každý je dobrý v niečom inom, no sú deti, ktorým ide všetko. Spievajú v kostole, tancujú a spievajú v súbore a behajú s hasičmi. Sú všade.“
Od júna Goral oživili heligonkári. „Chytajú sa asi šiesti chlapci. Cvičí ich manžel, ktorý cez týždeň pracuje. Pýtajú sa, či by nemohli chodiť v nedeľu.“
Založenie ďalšieho súboru v dedine privítali aj rodičia. „Vedia, že v pondelok od 16.00 h majú deti na nácviku. Dve až tri fotky vždy zverejním na sociálnej sieti, ako dôkaz, že dieťa prišlo a neflákalo sa. Odozva je naozaj dobrá, rodičia Facebook ostro sledujú.“
Foto ako dôkaz. Niekoľko snímok z každého nácviku Katarína zverejňuje na Facebooku. Rodičia si tak môžu skontrolovať, či dieťa na ňom naozaj bolo. FOTO: ARCHÍV KM
Zbiera špjivky
Aj ďalšiu aktivitu Kataríny Maslákovej podnietila snaha udržiavať tradície. Rozhodla sa zozbierať špjivky – goralské piesne z dediny pre potreby všetkých suchohorských folkoristov.
„Je to beh na dlhé trate, pretože starí ľudia majú niekedy problém pospomínať si.“
Od marca sa už niečo nazbieralo. Prázdne zošity, ktoré poslala po deťoch, sa vracajú zapísané. „Moja babka, ktorá mala v máji 83 rokov, zapísala 55 strán. Piesne sú väčšinou o láske. Teraz je leto a tak dúfam, že si starší ľudia pospomínajú aj na piesne, ktoré si spievali na poli, keď pásli kravy alebo sušili seno. Bola by škoda, keby pôvodné texty odišli so starými ľuďmi.“
Veľa textov už starí ľudia pozabúdali. Snaha spomenúť si prináša prvé ovocie.
Zozbierané materiály Suchohorčanka upraví do elektronickej podoby. „Aby sme už v septembri mohli do nácvikov nového programu zaradiť staronové goralské piesne.“
Plánov je veľa. Spolupracovať so škôlkarmi, nacvičiť program na súťažnú prehliadku, získať peniaze na kroje. „Dievčatá ich väčšinou majú. U chlapcov je to horšie, len nohavice stoja 300 eur. Na vystúpenia ich preto rodičia požičiavajú z Poľska.“
Po úspešných vystúpeniach na Goralskej nedeli či Dni rodiny sa malý Goral chystá do Poľska. „Zatiaľ vystupovali iba doma,“ hovorí vedúca súboru. „Teraz pôjdu prvýkrát do zahraničia. Pre deti to bude zážitok.“
