NÁMESTOVO. Pod Patrikom a Antonom sa prelomil ľad, Lukáš skočil z mosta, Josefa trafil blesk. Miroslav a Tibor chytali ryby, do vody ich stiahol vír. Aj tieto tragické prípady dokazujú, že Oravská priehrada je nielen pekná ale aj nebezpečná.
Chcú zastaviť čas
„Rozhodli sme sa uctiť ich pamiatku zorganizovaním Noci lampiónov,“ povedal Miroslav Škombár zo združenia Aktivity, ktoré spolu s aktivistami z Pláže Námestovo a dobrovoľníkmi pritiahli na Nábrežie priehrady viac ako 1500 ľudí. „Málokto vie, že oravské more si doteraz vyžiadalo už 66 obetí. Je to živel, ktorý skrýva mnoho nebezpečenstiev. Keď tisíc lampiónov rozžiari vodnú hladinu, ľudia si to uvedomia, budú spomínať. V hlave im bude prúdiť milión myšlienok. Vtedy sa pokúsime zastaviť čas.“
Organizátori mysleli aj na prírodu. „Máme ju radi a nechceme ju znečisťovať,“ povedal Vladimír Mrekaj z Orava rescue system (ORS), ktorý s kolegami namontoval nornú stenu, aby zabránil vyplávaniu lampiónov z Účka.
Ľudia trpezlivo čakajú v rade na lampióny.
Na Noc lampiónov zareagovali stovky ľudí nielen z Námestova, ale celej Oravy. Od šiestej večer prichádzali ku amfiteátru, kde zadarmo dostali lampión na vodu a zápalky. Rad čakajúcich dosiahol až na vrchol jeho hľadiska. Trpezlivo v ňom čakal aj 18-ročný Peter a Dominika z Dolného Kubína. „Dočítali sme sa o tejto akcii na facebooku, tak sme prišli,“ povedal Peter, ktorý sa priznal, že vie plávať tak na polovicu. „Sme zvedaví, ako to bude vyzerať,“ povedala Dominika.
Ľudia chcú pamätník obetiam
Na Nábreží priehrady sme stretli aj ľudí, ktorí prišli z osobných dôvodov. Patril medzi nich Jozef Vloch z Tvrdošína s kamarátmi. „Lampión pustím za známeho Dominika Maťovčíka. Utopil sa na hudobnom festivale Orange fest pred štyrmi rokmi priamo tu v Účku. Áno, mal vypité, podobne ako veľa účastníkov, ktorí mu nedokázali pomôcť.“
Monika Prísežňáková z Rabče tiež smútila za známym človekom. „Chcem pustiť lampión za suseda Lukáša Bajčičáka. Minulý rok po Vianociach skočil z mosta. Bol to veľmi dobrý chlapec, spolužiak môjho syna.“ Organizátorov pochválila. „Je to veľmi pekné. Až tak dobre mám pri srdci.“ Spýtali sme sa jej, či by privítala pamätník obetiam priehrady. „Výborný nápad. Ľudia by pri ňom mohli zapáliť sviečku, chvíľu postáť, zaspomínať, pomodliť sa.“
Na hladine horelo naraz 1002 lampiónov.
Najväčšia tragédia
Pravdepodobne najtragickejší prípad sa stal v roku 1988. Voda si vzala naraz tri ľudské životy v rodine Matisovcov z Námestova. Prvý deň letných prázdnin sa domov nevrátili dvojičky 14-ročný Miroslav a Tibor a otec. Ich sestra Anna Toholová stála na brehu so slzami v očiach. „Mala som desať rokov. Bratia išli s otcom na ryby. Jeden z nich chytil rybu pod kapličkou sv. Jána, v mieste kde sú jamy, potopené bagre. Vír ho začal ťahať pod vodu. Druhý brat mu išiel na pomoc, ale aj on sa začal topiť. Otec skočil za nimi, no nepodarilo sa mu ich zachrániť. Všetci sa utopili.“
Podujatie sa jej veľmi páčilo, uvítala by aj pamätník. „Úžasná akcia. Bolo by nádherné, keby urobili pamätník. Každý prípad je osobitný príbeh. Niekto prišiel o život vlastnou chybou, iný neopatrnosťou, nešťastnou náhodou, nevedomosťou. Pomník by mohol slúžiť aj ako výstraha pre tých, ktorí si silu vody neuvedomujú.“
Najstarší záchranár
Na prípad Matisovcov si veľmi dobre pamätá aj najstarší záchranár z oblasti Oravskej priehrady, 65-ročný Ľudovít Planeta. Oravské more pozná ako svoju dlaň, ale stále má pred ním rešpekt. Bol pri 34 obetiach. Jeden prípad mu utkvel v pamäti osobitne. Na svojom hausbote zastal pri Kotve a išiel si kúpiť malinovku. „Keď som prišiel nazad, videl som ako chlap z neho skočil do vody, ale už sa nevynoril. Potápači ho nemohli nájsť. Zbadal som ho až o štyri dni dva metre od hausbotu, keď sa vynoril.“
Nábrežie Oravskej priehrady.
Počas svojej kariéry však zažil aj veselšie chvíle, keď sa mu podarilo ľudský život zachrániť. „Ostatný prípad sa stal v júni tohto roku. Z mosta skočil Miloš z Námestova. Okolo prechádzal Ľudovít Planeta. Hodil mu záchranné koleso, ktoré naň namontovali dobrovoľníci z Námestova a ORS. Na pomoc prišli ďalší ľudia. Muža sa im podarilo zachrániť a vrátil sa domov ku rodine.
Rozžiarená hladina
O pol ôsmej večer sa na breh Účka postavili námorníci s fakľami v rukách. Z vody sa vynorili štyria potápači ORS, ktorí sa zúčastnili na viacerých pátracích akciách nielen na Oravskej priehrade.
Podpredseda ORS Igor Janckulík organizátorom poďakoval za výbornú myšlienku. „Dúfam, že z Noci lampiónov sa stane tradícia. Prajem vám, nech sa vám želania, ktoré napíšete na lampióny, ale aj tie nenapísané a nevyslovené, splnia. Mojim želaním je, aby sa číslo 66 nezmenilo.“
Prišli celé rodiny.
Pred vypustením lampiónov na vodu, ich požehnal kňaz Blažej Dibdiak. „Jediný dar, ktorý môžeme dať zosnulým je krátka modlitba. Pomodlime sa a zaspomínajme na duše tých, ktorí zahynuli vo vodách Oravskej priehrady.“
Po jeho slovách k vode pristúpilo viac ako tisíc ľudí a sviečky v lampiónoch rozožiarili vodnú hladinu. Ľudia stáli na brehu, plakali, objímali sa, držali za ruky, modlili sa, spomínali, mysleli na budúcnosť. Potom sa postupne rozišli. Niektorí ostali na Nábreží, kde si pod holým nebom pozreli film Pelíšky. Organizátori ho premietali pri príležitosti 47. výročia príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Zatiaľ čo diváci sledovali Miroslava Donutila, Jiřího Kodeta a Bolka Polívku, dobrovoľní hasiči z Námestova a ORS zbierali vyhasnuté lampióny z brehu a vodnej hladiny.
Mali plné ruku práce, pretože ich bolo 1002. Tento počet znamenal ustanovujúci slovenský rekord v počte plávajúcich lampiónov na vode.
