Predstava jazdy zo štátu do štátu bez obavy, že vás zmietne nákladiak, láka ignorovať zákaz vstupu na stavenisko. Nie sme jediní, ktorí nevydržali do oficiálneho otvorenia a odskúšali nový cyklochodník.
TRSTENÁ. V poľskom Nowom Targu sme už boli všetci – míňať peniaze. Roman si tam napríklad kúpil prvé biele adky s pásikmi. Na sobotňajšom guláši padol lákavý návrh ísť do Targu na bicykli. Na rozdiel od plánov, ktoré hneď na druhý deň po akcii upadnú do zabudnutia, tento sme dotiahli do konca.
Cyklochodník Trstená - Nowy TargČítajte
Raňajky vo vlaku
Cykloturistika na Orave onedlho odštartuje novú kapitolu. Trstenú a Nowy Targ spojí chodník pre cyklistov. Meria zhruba 40 kilometrov, pričom kopíruje niekdajšiu železničnú trasu. Dlhšia poľská časť je už v prevádzke, slovenská 14-kilometrová, pred kolaudáciou.
Druhý augustový utorok, o 5,09 h odchádzame z Párnice Oravkou. Lístok do Trstenej pre dvoch dospelých a dva bicykle stojí 7,52 eura. Sajdácku štvoricu dopĺňa v Dolnom Kubíne Bohuš. Na rozdiel od nás, ktorí na bicykli jazdíme najčastejšie do obchodu, prípadne vôbec, má kondičku ako hrom.
„Tak vlakom týmto smerom som šiel naposledy na Benátsku noc,“ konštatuje Roman. Popri raňajkách komentujeme zmeny krajiny za oknom, vyberáme napohľad najzanedbanejšiu stanicu, rebríček vedie Mokraď a Krivá. V Nižnej tipujeme význam čísel na fasáde bývalej administratívnej budovy Tesly. Nechceme sa zmieriť s tým, že označujú poschodia. Žeby výška faktúry za rekonštrukciu?
Do práce aj za relaxom
V Trstenej sme o siedmej a nezačíname od nuly. Bohuš nás vedie skratkou zo stanice smerom na Liesek. Za poslednou budovou odbočíme doľava a popod most nového obchvatu sa dostaneme na druhý kilometer cyklistického chodníka. Super pocit. Kvôli bezpečnosti dodávateľ stavby osadil tabuľky zakazujúce vstup na stavenisko, no zákaz rešpektuje málokto. Prvýkrát stojíme už nad Lieskom. Pri altánku nad dedinou cvičia tri mladé ženy. Na chodník prichádza Mária z Čimhovej. Zákaz-nezákaz, jazdí po ňom do práce do Trstenej.
Ranná rozcvička nad Lieskom.
„Informovala som sa u policajtov. Povedali, že pokutu nedostanem, len keby sa mi niečo stalo, je to na moju zodpovednosť.“
Mária dochádzala do roboty na bicykli aj predtým, po hlavnej ceste. „Keď ma obchádzal nákladiak, išlo ma odhodiť. Chodník je super. Aj keď to mám k nemu ďalej, oplatí sa. Po večeroch a cez víkendy tadiaľto chodievame s celou rodinou na bicykloch do Poľska. Je to naozaj veľký prínos.“
Koniec na štvorprúdovke
Kilometrovník na asfalte nás poháňa vpred. Tešíme sa z očarujúcich drevených mostov aj množstva odpočívadiel. Pri jednom z nich stojí posed, ak by mal niekto chuť rozhliadnuť sa po krajine. Keďže je opar, veľa toho nevidíme.
Pri Suchej Hore míňame bývalú železničnú stanicu. Keby nie Bohuša, ktorý nás upozornil na hraničný kameň vedľa chodníka, ani by sme si nevšimli, že sme v inom štáte. Aj keď, altánky a lavičky vyzerajú ináč. Na jednom stole už niekto stihol vypáliť dieru. Koše sú plné, odpadky sa povaľujú po zemi.
Vitajte v Poľsku.
Inak sa ide fajn, aj keď úseky popri ceste a naprieč inými cestami sú nudné. V lese pred Targom, popri starých koľajniciach, sa ľahšie dýcha aj šliape do pedálov. Stretávame množstvo cyklistov všetkých vekových kategórií, rekreačných aj makačov. Marcel stíha aj telefonovať a len tak-tak sa vyhne kovovému zábradliu pri železničnom priecestí.
Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier, tak sa cyklochodník oficiálne volá, končí akosi nijako. „Štyridsať kilometrov smerujete k nejakému cieľu,“ hovorí Roman. „Nakoniec vyjdete na cestu, šípka vás naviguje doprava a skončíte na štvorprúdovke. Bolo by oveľa prirodzenejšie, keby trasa končila v centre mesta.“
Hneď vedľa je hotel s veľkým parkoviskom, no otvárajú až na obed. Keďže sme prišli o 9.15 h a nechce sa nám čakať, volíme návrat, s desiatou pri prvom altánku. Kto ju nemá, pred hladom a smädom ho na spiatočnej ceste zachráni ďalšia reštaurácia alebo benzínka.
Kto má prednosť?
Vďaka slnku, ktoré nám praží na chrbát, je návrat dosť úmorný. Ešteže nás Bohuš ratuje s vodou, lebo do Liesku, kde je jediný prameň na trase, je to ešte kus. Keď k nemu konečne prídeme, z auta, ktoré prechádza okolo, na nás kričí pán, aby sme bicykle neopierali kade-tade, ale využili stojan.
V bufete pri trstenskej stanici stíhame pivo a horalky, radler aj chrumky už konzumujeme vo vlaku. Z Trstenej odchádzame o 12.57 h a delíme sa o dojmy. Zapája sa aj sprievodca.
„To ste boli na tom cyklochodníku? Išiel som na aute do Poľska po jalovicu a bol som z toho somár, kto má prednosť. Pre cyklistov mali urobiť nadjazdy ponad cesty.“
Náš úsek je krajší
Zhodujeme sa, že cezhraničný cyklochodník je jednoducho bomba a slovenská časť atraktívnejšia ako poľská. Bohuš si myslí, že železnice by už teraz mali myslieť na nápor cykloturistov a vyčleniť pre bicykle osobitný priestor.
„Ísť na bicykli po ceste je adrenalín, ale zlý,“ hovorí Zdenka. „Popri autách jazdíš so strachom, po cyklochodníku s radosťou. Som rada, že sa Oravčania neinšpirovali Poliakmi. Náš úsek vyzerá úplne ináč, a oveľa lepšie. Chodník je o čosi širší, aj odpočívadiel je požehnane.“
Pohľad na most teší už z diaľky.
Roman by zlepšil značenie križovatiek s poľnými a miestnymi cestami v poľskej časti. O to viac, že vodiči jazdia rýchlo. „Chcelo by to viac upozornení na zmenu dopravy, značky koniec cyklochodníka alebo stopka sú osadené dosť neskoro.“
Vari sa zmestíme
Trochu nedomyslené sú aj kovové zábrany na križovatkách v Poľsku. Časť z nich už z pôvodného miesta zmizla, dôkazom sú diery po skrutkách. „Keďže zábrany zužujú chodník, človek má pocit, že riadidlami zachytí kovový stred,“ hovorí Bohuš.
Kovové zábrany na poľskej strane.
„Asfalt na našej strane je drsnejší, ale rovnejší ako na poľskej,“ všimol si Marcel. Prekážalo mu tiež, že u susedov okolo chodníka nepokosili. „Urobiť cyklotrasu je jedna vec, no treba sa jej aj venovať a zabezpečiť aspoň základnú údržbu,“ poznamenáva Bohuš.
Takisto nás zarazilo, že stoly s lavičkami sú v Poľsku osadené mimo prístrešku. „Keď si predstavím, že by mi niekto do čerstvo natretého altánku zabil kramličky, nebol by som nadšený,“ hovorí Roman pri pohľade na muža pripevňujúceho plagát na bočnú stenu.
Keďže vo vlaku sa pre teplo nedá dýchať, letný dážď v Párnici je tou najlepšou bodkou za super výletom. Všetci si ho určite radi zopakujeme. Ale až na jeseň, po oficiálnom otvorení a kvôli krajším výhľadom. Len aby sme sa chodník zmestili.
