ŽAŠKOV. Sloboda, voľnosť, psy a správni ľudia presvedčili Ľuboša Strapca, aby sa venoval psím záprahom. „Stačilo prísť sa pozrieť na preteky a tento šport chytí za srdce nejedného,“ povedal 29-ročný Oravčan, ktorý súťažil so svojimi štvornohými miláčikmi už šiestu sezónu. O nezvyčajnom športe sme sa so Žaškovčanom porozprávali.
Je náročné robiť psie záprahy?
Každý šport má svoje plusy a mínusy. Je to skôr životný štýl, s ktorým je potrebné naučiť sa fungovať a žiť. Vyžaduje si mnohokrát odriekanie, úsilie a veľa hodín strávených so psami a stálym učením sa o tejto záľube. Je to časovo a finančne náročné. Chovať niekoľko psov, cestovať s nimi po pretekoch, krmivo, očkovania, úrazy, vitamíny, upravená strava v čase tréningov a výbava na každého z nich nie je lacná záležitosť. Druhou vecou je voľný čas. Mám výhodu, že v práci sa mi dajú s kolegami občas vymeniť služby a môžem sa tomuto koníčku venovať. V lete ťahám v robote nadčasy, lebo teplo nemám veľmi rád.
S akými psami pretekáte?
Chovám a jazdím s dvoma druhmi ťažného plemena. Mám deväť alaskanov a sedem sibírskych husky. Začínal som s čistokrvnými psami, ktoré sú zaradené v Medzinárodnej kynologickej federácii s preukazom pôvodu. Postupne som pribral nové plemeno kvôli väčšiemu zápalu pre tento šport. Hovorí sa, že husky rozmýšľa o spôsobe behu a nebeží naplno. Vie šetriť silou a energiou. Pričom u alaskana je to opačné. Musím ho šetriť ja, lebo on ide naplno a musím dávať pozor, aby som ho neunavil. Celé je to alchýmia.
Je ťažké ich vycvičiť a zosynchronizovať do záprahu?
Nie je. Tieto psy majú v povahe lásku pracovať a ťahať sane. Odmalička to vidia pri zapriahaní rodičov. Za krátky čas po zapriahnutí vedia, čo po nich chcem. Mladé psy sa naučia dané povely a štýl ťahania od starších skúsenejších. Nie vždy je to však pravidlo. Niekedy je starší pes tvrdohlavejší ako mladý. V podstate oni učia mňa a ja ich.
Podľa čoho sa zoraďujú do záprahu?
Je to o skĺbení skúsenosti a zručnosti mašéra a psa. Záprah vedú takzvaní lídri. Sú to najskúsenejšie psy, alebo im najviac dôverujem. Musia ovládať dané pokyny. Postupne dozadu sú potom tímové psy a ku koncu zadné psy, ťažná hrubá sila, ktorých povely nezaujímajú.
Čo všetko si vyžadujú štvornohí miláčikovia po pretekoch?
Rovnakú starostlivosť ako pred nimi. Za svoj výkon, či je lepší alebo horší, si zaslúžia kvalitnú stravu v nemalom množstve. Mám takú overenú skúsenosť, že koľko psovi dáte, toľko môžete čakať, že zo seba vydá. To znamená, že keď nemá poriadnu stravu, nepodá super výkon. Ak nedostane dobrý tréning, odrazí sa to potom na pretekoch.
Je potrebné udržiavať psov v kondícii aj cez leto?
Netreba. Oni potrebujú pokoj na regeneráciu a odchov potomstva. Trénujú od septembra do marca. Záleží na tom, aké je počasie. Hlavne, aby nebolo veľmi teplo. Pri väčšej záťaži sa môžu tieto psy vyčerpať, prehriať a skolabovať. Ich chladiaci systém funguje iba cez ňufák a nie cez kožu ako u ľudí. Odporúčaná teplota je 12 stupňov a čím väčšia zima, tým lepšie. Preto sú cez leto nečinné.
Preteká sa ale aj mimo zimnej sezóny, však?
Áno. Sú to ale skôr disciplíny pre jednotlivcov ako canincross a bikejoring. Používajú sa psy s miernejším ochlpením – európske saňové psy alebo rôzny typy alaskanov. Ako začne tréning v jeseni, tak sa sporadicky zúčastníme niekoľkých pretekov. Ide skôr o nabudenie a uvedenie psov do novej sezóny. Ozajstné súťaže majú podľa mňa čaro až na vysnívanom snehu.
Aké výsledky sa vám podarilo už dosiahnuť?
Úspechy nechávam na iných. Pre mňa je úspech dokončiť preteky bez zranení, zabaviť sa, aby sa bavili psy v novom prostredí a hlavne nech je pohoda s inými pretekármi rovnakých záujmov. Ostatný rok som sa orientoval skôr na rôzne vyhliadkové a turistické záležitosti a jazdy so psími záprahmi po oravských horách. Na pretekoch som bol skôr organizačne, ako napríklad na súťaži Lesňanský mid.
Váš šport je určite plný zážitkov. Ktoré by ste vyzdvihli?
Napĺňa a baví ma túlanie v totálnej divočine. Kde človek dôjde, tam si založí základňu, prespí a ráno ide ďalej. Pred dvoma rokmi sme sa zúčastnili takého dobrodružstva na severe Švédska v Laponsku. Skoro mesiac sme sa túlali zasneženou krajinou so psami. Spali sme v stanoch alebo pod holým nebom. Malo to ozajstnú chuť záprahov. Bavilo to psov aj nás. Do budúcna ma láka Škandinávia alebo Rusko. Sú to také vyhliadky. Uvidíme.
