VAVREČKA. Keď predstavil v dedine zámer vybudovať letisko, mnohí ho považovali za blázna. Dnes je Vavrečka jedinou na Orave, kde pristávajú a štartujú motorové rogalá a športové lietadlá. A plocha je zakreslená nielen v územnom pláne, ale čoskoro bude aj na mapách športových letísk Slovenska.
Od hnojiska k ihrisku
Na letisku pri hnojisku – tak označovali Vavrečania miesto za dedinou, kde Mikuláš Košťál v roku 2008 postavil prvú štartovaciu a pristávaciu plochu. Dnes má novú, pri ihrisku, lebo smerom k pôvodnému sa začala rozrastať o nové domy.
„Nanovo vybaviť všetky povolenia, a bolo ich nemálo, stálo veľa času a energie,“ hovorí pilot a ďakuje súčasnému i minulým vedeniam obce a družstva za ústretovosť. „Je to hektár najrovnejšej plochy vo vavrečskom chotári a to nie hocikde. Potrebujeme prúdenie vetra na dráhu v správnom smere čo najviac dní v roku. Treba brať do úvahy stromy i elektrické vedenia, ktoré môžu byť prekážkou pri bezpečnom vzlietaní a pristávaní. Družstvo tú plochu vyňalo zo svojho pôdneho fondu na tento účel. Obec dokonca povolila spíliť stromy, ktoré tvorili turbulentnú prekážku.“
Splnil si detský sen
„Každá kríza buduje niečo nové,“ vracia sa k počiatkom lietania Mikuláš. „V mojom prípade to bola osobná kríza, ktorá ma podnietila splniť si detský sen – stať sa pilotom.“ Po smrti rodičov a rozvode si povedal, že to, čo by nechal v krčme, investuje do piloťáka.
A tak sa stal tretím pilotom vo Vavrečke. „Prvým bol vojenský pilot Franco Bugan, ktorý lietal na stíhačkách v 50. a 60. rokoch. Druhým Ján Žuffa, tiež vojenský pilot, lietal v 70. rokoch na vrtuľníkoch.“ Mikuláš Košťál je športovým pilotom.
O radosť sa podelí
Po získaní oprávnenia začal Mikuláš hľadať vhodný stroj. „Sú rôzne rogalá, niektoré lietajú veľmi rýchlo. Rozhodol som sa pre jedno z najpomalších a dvojmiestne. Prečo? Lebo nelietam len pre seba, ale chcem sa o radosť a zážitok s niekým deliť.“
Športový pilot Mukuláš Košťál má za minulý rok nalietaných 160 letových hodín a 350 štartov a pristátí. Odkedy sa pilotovaniu športových strojov venuje, bol vo vzduchu zhruba 480 hodín, na konte má 900 štartov a pristátí.
Bežne s ním môžu ľudia letieť ponad jeden z najkrajších krajov na Slovensku. „Z jedného miesta vidíte pod sebou Slanický ostrov umenia, vpredu Babiu horu, Roháče, Maguru, vzadu Chočské vrchy a Nízke Tatry.“ Letieť s Mikulášom však môžete aj smerom na Liptov.
Ľudia sa radi vrátia
Aj keď má lietanie vo Vavrečke krátku tradíciu, v Mikulášovom rogale už leteli úspešní športovci, paralympionici, hudobníci, dokonca aj vnuk anglického kráľa Eduarda VIII., holandský princ Andrew.
Oravu zhora predstavil záujemcom z Talianska, Španielska, Rakúska, Holandska, onedlho majú prísť Fíni.
A do Vavrečky vždy radi prídu vozíčkari. „Tých lietam zadarmo, lebo to, čo oni majú v očiach po pristátí, nekúpite za peniaze sveta.“
Najmladším Mikulášovým pasažierom bola jeho dcéra. Mala vtedy päť rokov. Bežne však vozí deti od 14 rokov. „Pretože menšie nevedia zážitok až tak precítiť.“
A najstarší pasažier? „Minulý mesiac bola jedna pani, ktorá let dostala k sedemdesiatke. Po pristátí sa jej dcéra pýtala: Tak ako, mami? Pani jej odpovedala, že taký darček chce ešte k meninám a aj na Vianoce.“
Báť sa treba
Vo Vavrečke pri ihrisku je areál, kde parkujú dve športové rogalá, onedlho k nim pribudne aj malé lietadlo. Na ihrisku sa schádzajú futbalisti, ale aj hasiči, obďaleč leteckí modelári, športoví letci.
„Pred štartom sa vždy opýtam pasažierov: Bojíte sa? Oni, že nie. Báť sa ale treba. Lebo strach je pud sebazáchovy. Za strach sa netreba hanbiť. Aj ja idem hore vždy s rešpektom, je to predsa len nie bežné prostredie pre človeka. Pred štartom sa vždy prežehnám, a krátko pomodlím. Modlitbou ďakujem za to, čo robím, a prosím, aby som to robil čo najdlhšie.“
