Prvý oheň, ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň rozhorený po údere blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa báje teda prišiel z neba.
Mocné údery hromu a oslepujúca žiara blesku vzbudzovali od pradávna v ľuďoch strach. Pozorovali škody, ktoré často spôsobil blesk a verili, že ho posielajú bohovia alebo mocné sily za trest.
Mnoho filozofov, učencov, vedcov sa v minulosti zaoberalo študovaním blesku, dokonca i jeho chytaním. Systematické sledovanie búrok vedcami z mnohých krajín však začalo až v druhej polovici 19. storočia.
Búrka je atmosferický dej sprevádzaný elektrickými výbojmi – bleskami, ktoré vyvolávajú hrmenie. Aby mohol prebehnúť bleskový výboj, musí sa medzi oblakmi alebo medzi oblakom a zemou vytvoriť vodivá cesta. Tá sa vytvorí iba vtedy, keď je napätie také veľké, že prekoná odpor vzduchu. Nad celou zemeguľou pripadá na jeden deň viac ako 8,6 milióna bleskových výbojov.
Elektrická energia jedného blesku je zhruba 250 kWh. To by mohlo pokryť spotrebu jednej domácnosti na zhruba osem mesiacov.
Ako ďaleko udrel?
Pozorovateľ vidí najprv blesk a až za nejaký čas počuje hrom. Ak medzi bleskom a hromom uplynulo napríklad päť sekúnd, tak za tento čas prešiel zvuk úderu vzdialenosť 5 x 330 metrov, 1 650 metrov. V takej vzdialenosti od pozorovateľa teda blesk udrel.
Čo sa naozaj stalo
Stalo sa, že blesk zapálil v dedine stodolu. Majiteľ vyliezol na strechu hasiť požiar a tam ho zabil ďalší blesk. Dôvod? Horúce dymové plyny majú veľkú elektrickú vodivosť, a tak sa stávajú ideálnym zvodom bleskov.
Je pravdepodobné, že človek za dávnych čias po úderoch bleskov, ktoré zapaľovali všeličo, zistil, akú vynikajúcu chuť majú pečené jedlá. Blesk zasiahol zemiakové pole, spálil vňať a zemiaky v zemi upiekol. Zvedaví ochutnávači neskôr uviedli, že zemiaky mali výbornú chuť. Ani pečené holuby nepadajú z neba len v rozprávkach. Neraz sa už stalo, že blesk zasiahol vtáka počas letu a ten upečený padol na zem.
Na kostolných zvonoch bývali nápisy Fulgura frango (Blesky rozbíjam). Počas búrky na nich zvonili, aby rozohnali blesky. Je iróniou osudu, že občas zasiahli aj zvonárov, lebo zvony ťahali mokrými povrazmi.
V meste je bezpečnejšie
V mestách sú ľudia bezpečnejší ako na vidieku, pretože oceľové konštrukcie a vysoké budovy pôsobia do určitej miery ako bleskozvody. Preto blesky zasahujú najčastejšie pracujúcich na poliach, turistov a stavebných robotníkov. K úrazom dochádza tiež pri vodných športoch.
Priamy úder blesku do človeka je pomerne zriedkavý. Na usmrtenia však stačí, ak udrie blesk alebo jeho vetva do miesta, blízko ktorého človek práve stojí. Okolo miesta zásahu sa totiž utvorí okruh s vysokým krokovým napätím. Preto nekráčajte, majte nohy spolu.
Blesk si stromy vyberá
Približne jedna tretina všetkých obetí zasiahnutých bleskom sa skrývala pod stromom. Blesk udiera do listnatých stromov častejšie ako do ihličnatých.
Príčinou je i kôra, jej vlhkosť, štiepavosť dreva. Vyhľadáva napríklad dub, topoľ, vŕbu alebo javor, pretože obsahujú veľa škrobu. Ihličnaté stromy jedľa, smrek a z listnatých lipa, vlašský orech, breza a buk zase obsahujú viac tuku, preto kladú bleskom väčší odpor. A autá? V celokovovej karosérii ste bezpeční, neotvárajte však okná.
