Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Svedkovia tej doby sa zišli, aby prehovorili spomienky

Od smrti spišského biskupa Jána Vojtaššáka uplynulo 50 rokov. Vo výročný deň aj hodinu pohrebu odznela na cintoríne v Zákamennom opäť reč, pri ktorej vtedy ľuďom tuhla krv v žilách.

Stretnutie na zákamenskom cintoríne.Stretnutie na zákamenskom cintoríne. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

ZÁKAMENNÉ. Na miestny cintorín prišlo 7. augusta 1965 veľmi veľa ľudí nielen z Oravy, ale aj Liptova a Spiša. Kohokoľvek z nich sa dnes opýtate, čo im z pohrebu ich biskupa utkvelo v pamäti najviac, povedia, že muž, ktorý nad rakvou zosnulého otvorene a nahlas kritizoval režim. „Je to doba, ktorá prenasleduje pravdu a lož do popredia kladie,“ hovoril Jozef Krajňák. „Je to doba, ktorá ničí najlepších synov nášho národa, ľudí túžiacich pracovať pre hmotné i duchovné dobro. Týchto ľudí nám násilne vytrháva z našich radov. Vláči, týra po väzeniach a po rokoch vracia, hľa, bezduché mŕtvoly.“

V prejave tiež zdôraznil, že nechápe, prečo biskup, toľko ctený a milovaný národom, zrazu sa kladie pred zraky národa ako jeden z neprajníkov ľudu. Povedal, že „ešte príde čas, kedy bude za tento hrubý justičný omyl rehabilitovaný“. Podľa vtedajších zákonov bol takýto verejný prejav trestným činom.

Osud sa hrá s minulosťou

Do Zákamenného prišli minulý piatok bývalí politickí väzni, bývalí príslušníci pomocných technických práporov, ich rodinní príslušníci a mnoho veriacich.

Prišiel aj Ondrej Krajňák, šéf Ústavu pamäti národa. Spomenul, že pred pár rokmi nahrala žiačka zo Zákamenného svedectvo jednej pani, ktorá sa zúčastnila pohrebu Jána Vojtaššáka, a poslala do súťaže, ktorú ústav vypísal. Tá pani spomínala, že tam vystúpil istý pán a predniesol dlhý nebojácny príhovor. Kritizoval politický režim, ktorý biskupovi spôsobil veľmi veľa utrpenia.

„Keď som to počul, mal som obrovskú túžbu jej zavolať, a povedať, že ten statočný pán je môj otec.“ V čase, keď Jozefa Krajňáka zatvorili, mal Ondrej tri roky. „Mama často plakala. So štyrmi deťmi ostala úplne bez príjmu. Otec mal šťastie v tom, že na cintoríne nebolo ozvučenie. Keby hovoril do mikrofónu, dostal by deväť rokov väzenia, takto mu súd vymeral dva.“

Ondrej Krajňák má dnes možnosť legitímne nahliadať do prísne tajných dokumentov Štátnej bezpečnosti. Potvrdil, že „komunistická moc neváhala použiť tie najohavnejšie prostriedky, aby sa zbavila svojich ideologických nepriateľov, ku ktorým celkom iste patril biskup Ján Vojtaššák“.

V preambule zákona o pamäti národa je veta, že žiadne protiprávne konanie štátu voči svojim občanom nemôže byť zabudnuté, lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať. „Dovoľte mi, aby som preto na tomto posvätnom mieste v mene Ústavu pamäti národa prejavil Božiemu služobníkovi Jánovi Vojtaššákovi úctu a uznanie za jeho celoživotné svedectvo v zápase za zachovanie duchovných a národných hodnôt a jeho vytrvalý boj proti zločineckej ideológii,“ povedal Ondrej Krajňák.

Bilo v ňom slovenské srdce

Pohreb Jána Vojtaššáka v Zákamennom bol na jednej strane prejavom mimoriadnej úcty veriacich k svojmu biskupovi, ale zároveň mohutnou manifestáciou viery a odporu proti režimu.

Cirkevný historik, kňaz Ľuboslav Hromják, vicepostulátor kauzy blahorečenia J. Vojtaššáka, označil biskupa za muža, ktorý pochopil, že podstatou kresťanstva je povolanie k láske. „Bol jedným z nás, bilo v ňom slovenské srdce. Túto jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín nám však dlhodobo predstavovali v inom svetle – ako nepriateľa ľudu. Vládna moc diktovala, ako treba interpretovať osobnosť biskupa. Ale dnes to nedovoľme. Nenechajme si znova diktovať rovnaké názory, ktoré 40 rokov v dejinách nášho národa deformovali naše myslenie. Nedovoľme, aby sa vrátili časy, kedy nám iní budú hovoriť o tom, ako treba vnímať osobnosti vlastných dejín.“

Zo spomienok svedkov

Púť k hrobu biskupa Jána Vojtaššáka organizovala Konfederácia politických väzňov. Jej členovia, svedkovia

Mílniky
Ján Vojtaššák
* Narodenie 14. 11. 1877 v Zákamennom * Kňazská vysviacka 1. 7. 1901 v Spišskej Kapitule * Biskupská konsekrácia 13. 2. 1921 v Nitre * Prvé väzenie 5. 5. 1945 v Bratislave * Internácia 3. 6. 1950 v biskupskej rezidencii * Druhé zatknutie 16. 9. 1950 do Ruzyne v Prahe * Súd a odsúdenie 15. 1. 1951 v Bratislave * Pobyt vo väzení 15. 1. 1951 – 5. 10. 1963 vo viacerých väzniciach (Ilava, Valdice, Leopoldov, Pankrác...) * Nútený pobyt v starobincoch v Českej republike 3. 11. 1963 – 4. 8. 1965 * Úmrtie 4. 8. 1965 v Říčanoch * Súdna rehabilitácia 27. 9. 1990 rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach * Impulz k beatifikácii 3. 7. 1995 na Mariánskej hore v Levoči, osobne od pápeža Jána Pavla II. * Začiatok procesu blahorečenia máj 1996 v Spišskom Podhradí * Odovzdanie spisu pre druhú fázu procesu blahorečenia v Ríme 31. 10. 2001 * Exhumácia telesných pozostatkov na kanonický výskum 30. 6. 2003 v Zákamennom * Uloženie pozostatkov v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule 11. 11. 2003 * Uloženie čiastky pozostatkov v pôvodnom hrobe na cintoríne v Zákamennom 14. 11. 2003

doby, majú na neho veľa spomienok. Všetci, ktorí sa s ním mali možnosť stretnúť vo väzniciach, hovoria, ako trpezlivo a pokojne znášal utrpenie, mučenie, bitie, robil podradné práce. Ale ostal nezlomený.

Viacerí ho poznali aj počas pôsobenia v biskupstve. Jedným z nich je František Kľuska. „Na stretnutiach po birmovkách s veriacimi bolo cítiť jeho blízkosť k ľuďom, skromnosť, otvorenosť. Mal som možnosť osobne vnímať, aký poriadok panuje v jeho zariadeniach. Bol zásadový, starostlivý. Nebál sa nepriateľa, čo dokázal aj nezvesením slovenských štátnych symbolov počas návštevy Nemcov v úrade. „Často som ho vídal v jeho kaplnke meditovať. A aj keď na fotkách vyzerá veľmi odmeraný, vedel aj vtipy povedať.“

Michal Kyseľ zo Spišského Podhradia rozprával príhodu, ako prišli na Kapitulu dvaja muži, ktorým sa podarilo utiecť z koncentračného tábora v poľskom Oswienčime. „Robil tam vtedy kuriča jeden Žid, tomu sa zverili, čo sa v táboroch deje. On informoval biskupa a biskup prezidenta.“

Opísal tiež, ako ľudia bránili svojho biskupa, a nepustli k nemu milície, keď ho chceli zatknúť. Podarilo sa im to až na druhý pokus. „Vždy mi je ľúto, keď si predstavím, ako a kde musel prežiť starobu.“

Dnes je to nepredstaviteľné

Vo väzení prežil Ján Vojtaššák 13 rokov. Ako 86-ročnému mu zvyšok trestu zrušili. Ani tak mu však nedovolili dožiť na Orave a vyhnali ho do Čiech.

Odtiaľ po dvoch rokoch doviezli jeho telo chatrne oblečené. „Vrchnosť mu neubrala na cti, ani tým, že sa nezachoval protokol, ako treba obliekať biskupa, keď zomrie,“ povedal Ľuboslav Hromják. V čom mohli, pomohli pri uložení do truhly Zákamenčania.

Ondrej Krajňák prečítal v piatok minulý týždeň pri hrobe Jána Vojtaššáka prejav svojho otca, ktorým pred polstoročím pobúril komunistov. „Dnes to už znelo ako poézia,“ povedala Viktória Sekerášová zo Zákamenného, ktorá na pohrebe v auguste 1965 bola. „Vtedy to znelo úplne inak. Slová toho muža dráždili zástancov režimu, eštebáci zúrili.“ Jozef Krajňák hovoril viac ako päť minút, prečo ho nikto nezastavil? „Ľudia ho obkľúčili, nikoho by k nemu nepustili. Báli sme sa, že sa tam začne strieľať. Keď ten pán dohovoril, čupol si, údajne si zložil čiapku, a pomedzi ľudí opustil cintorín. To ste mali vidieť, čo sa po pohrebe v dedine dialo. Žandári vyberali filmy z fotoaparátov ľuďom, ktorí fotili, kontrolovali všetky autobusy odchádzajúce z dediny. Rozruch trval do polnoci.“

Jozefa Krajňáka nakoniec našli až ďalšie dni podľa fotky rozposlanej na všetky vtedajšie žandárske stanice.

Prosba o úspešné ukončenie

Pri príležitosti 50. výročia pohrebu biskupa Jána Vojtaššáka podpísali účastníci stretnutia prosbu za úspešné dokončenie jeho blahorečenia. Rovnako túto prosbu podpísali bývalí politickí väzni, bývalí príslušníci pomocných technických práporov a ich rodinní príslušníci.

Oni, ako priami svedkovia jeho utrpenia, nesúhlasia s obvineniami voči biskupovi Vojtaššákovi. „Vždy sme ho považovali za vzor, ktorý nám dodával silu obstáť v životných skúškach viery v čase komunistickej perzekúcie.“

Biskup vo väzení

Celý proces, na ktorom okrem Jána Vojtaššáka súdili ešte biskupov Gojdiča a Buzalku, bol fraškou.

Vopred nacvičené odpovede stýraných na otázky, straníckymi orgánmi vopred pripravený rozsudok. Vojtaššák, pokiaľ vládal, sa aj snažil vyvracať poprekrúcané polopravdy, ale predseda súdu obracal všetko na politiku. Bránil sa márne.

Obžalobný spis prepĺňali nafúkané politické frázy a nenávistné osočovania Cirkvi a cirkevnej hierarchie.

Sedemdesiattriročný Ján Vojtaššák dostal 24 rokov žalára. Za eštebákmi vyfabrikované zločiny velezrady, úkladov proti republike, vojenskej zrady a vyzvedačstva.

Kalváriu odsúdeného začal v tých najtvrdších zariadeniach. Na smrť ho neodsúdili, ňou by všetko skončilo, viac by už katolíckeho biskupa nemohli sužovať.

Režim počítal s tým, že starec dávno po sedemdesiatke dlho nevydrží, a chceli mu posledné roky a mesiace života zato, že ho nezlomili a že sa nedal kúpiť, zavaliť neznesiteľnými príkoriami.

Prekladaný bol z väznice do väznice. Nové prostredie znamenalo vždy nových bacharov, nové spôsoby ponižovania a spoluväzni – tí najhorší a najneznesiteľnejší. Aj do pluhu ho zapriahali. Za posmechu náčelníka a jeho podriadených spolu s biskupmi Buzalkom a Gojdičom a jedným seminaristom orali valdickú záhradu.

Z Valdíc preložili Vojtaššáka do Leopoldova, ale ani tam ho nenechali dlho. Správa zariadenia bola cez svojich špicľov dobre informovaná aj o tom, že najstarší väzeň si dobrotou srdca a čestným jednaním získava medzi spoluodsúdenými vážnosť a rešpekt.

Na ostatných veľmi zapôsobil tento krehký muž chodiaci počas vychádzky vždy so zopnutými rukami opretými o hruď. Bezhlasne sa modlil a miesto ruženca používal prsty. Bachari ho zakaždým postavili čelom k stene a zozadu udreli do hlavy tak, že narazil na múr a padol. Nikdy neprotestoval. Poďakoval spoluväzňom, ktorí, ak dozorca dovolil, mu pomohli postaviť sa na nohy a s dôstojnou odovzdanosťou kráčal ďalej.

„Čokoľvek príde, musíme prijať,“ hovorieval.

Úryvok z knihy Anton Lauček: Anjelom svojim prikážem o tebe

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 062
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 889
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 473
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 111
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 073
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 758
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 430
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 339
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 313
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 166
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kompletné výsledky skríningového testovania stále nie sú k dispozícii.

Čísla prezentované samosprávami, ministerstvom aj premiérom Matovičom sú odlišné.

14 h
Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

18 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

26. jan
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

18 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?