Svedkovia tej doby sa zišli, aby prehovorili spomienky

Od smrti spišského biskupa Jána Vojtaššáka uplynulo 50 rokov. Vo výročný deň aj hodinu pohrebu odznela na cintoríne v Zákamennom opäť reč, pri ktorej vtedy ľuďom tuhla krv v žilách.

Stretnutie na zákamenskom cintoríne.Stretnutie na zákamenskom cintoríne. (Zdroj: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

ZÁKAMENNÉ. Na miestny cintorín prišlo 7. augusta 1965 veľmi veľa ľudí nielen z Oravy, ale aj Liptova a Spiša. Kohokoľvek z nich sa dnes opýtate, čo im z pohrebu ich biskupa utkvelo v pamäti najviac, povedia, že muž, ktorý nad rakvou zosnulého otvorene a nahlas kritizoval režim. „Je to doba, ktorá prenasleduje pravdu a lož do popredia kladie,“ hovoril Jozef Krajňák. „Je to doba, ktorá ničí najlepších synov nášho národa, ľudí túžiacich pracovať pre hmotné i duchovné dobro. Týchto ľudí nám násilne vytrháva z našich radov. Vláči, týra po väzeniach a po rokoch vracia, hľa, bezduché mŕtvoly.“

V prejave tiež zdôraznil, že nechápe, prečo biskup, toľko ctený a milovaný národom, zrazu sa kladie pred zraky národa ako jeden z neprajníkov ľudu. Povedal, že „ešte príde čas, kedy bude za tento hrubý justičný omyl rehabilitovaný“. Podľa vtedajších zákonov bol takýto verejný prejav trestným činom.

Osud sa hrá s minulosťou

Do Zákamenného prišli minulý piatok bývalí politickí väzni, bývalí príslušníci pomocných technických práporov, ich rodinní príslušníci a mnoho veriacich.

Prišiel aj Ondrej Krajňák, šéf Ústavu pamäti národa. Spomenul, že pred pár rokmi nahrala žiačka zo Zákamenného svedectvo jednej pani, ktorá sa zúčastnila pohrebu Jána Vojtaššáka, a poslala do súťaže, ktorú ústav vypísal. Tá pani spomínala, že tam vystúpil istý pán a predniesol dlhý nebojácny príhovor. Kritizoval politický režim, ktorý biskupovi spôsobil veľmi veľa utrpenia.

„Keď som to počul, mal som obrovskú túžbu jej zavolať, a povedať, že ten statočný pán je môj otec.“ V čase, keď Jozefa Krajňáka zatvorili, mal Ondrej tri roky. „Mama často plakala. So štyrmi deťmi ostala úplne bez príjmu. Otec mal šťastie v tom, že na cintoríne nebolo ozvučenie. Keby hovoril do mikrofónu, dostal by deväť rokov väzenia, takto mu súd vymeral dva.“

Ondrej Krajňák má dnes možnosť legitímne nahliadať do prísne tajných dokumentov Štátnej bezpečnosti. Potvrdil, že „komunistická moc neváhala použiť tie najohavnejšie prostriedky, aby sa zbavila svojich ideologických nepriateľov, ku ktorým celkom iste patril biskup Ján Vojtaššák“.

V preambule zákona o pamäti národa je veta, že žiadne protiprávne konanie štátu voči svojim občanom nemôže byť zabudnuté, lebo ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať. „Dovoľte mi, aby som preto na tomto posvätnom mieste v mene Ústavu pamäti národa prejavil Božiemu služobníkovi Jánovi Vojtaššákovi úctu a uznanie za jeho celoživotné svedectvo v zápase za zachovanie duchovných a národných hodnôt a jeho vytrvalý boj proti zločineckej ideológii,“ povedal Ondrej Krajňák.

Bilo v ňom slovenské srdce

Pohreb Jána Vojtaššáka v Zákamennom bol na jednej strane prejavom mimoriadnej úcty veriacich k svojmu biskupovi, ale zároveň mohutnou manifestáciou viery a odporu proti režimu.

Cirkevný historik, kňaz Ľuboslav Hromják, vicepostulátor kauzy blahorečenia J. Vojtaššáka, označil biskupa za muža, ktorý pochopil, že podstatou kresťanstva je povolanie k láske. „Bol jedným z nás, bilo v ňom slovenské srdce. Túto jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín nám však dlhodobo predstavovali v inom svetle – ako nepriateľa ľudu. Vládna moc diktovala, ako treba interpretovať osobnosť biskupa. Ale dnes to nedovoľme. Nenechajme si znova diktovať rovnaké názory, ktoré 40 rokov v dejinách nášho národa deformovali naše myslenie. Nedovoľme, aby sa vrátili časy, kedy nám iní budú hovoriť o tom, ako treba vnímať osobnosti vlastných dejín.“

Zo spomienok svedkov

Púť k hrobu biskupa Jána Vojtaššáka organizovala Konfederácia politických väzňov. Jej členovia, svedkovia

Mílniky
Ján Vojtaššák
* Narodenie 14. 11. 1877 v Zákamennom * Kňazská vysviacka 1. 7. 1901 v Spišskej Kapitule * Biskupská konsekrácia 13. 2. 1921 v Nitre * Prvé väzenie 5. 5. 1945 v Bratislave * Internácia 3. 6. 1950 v biskupskej rezidencii * Druhé zatknutie 16. 9. 1950 do Ruzyne v Prahe * Súd a odsúdenie 15. 1. 1951 v Bratislave * Pobyt vo väzení 15. 1. 1951 – 5. 10. 1963 vo viacerých väzniciach (Ilava, Valdice, Leopoldov, Pankrác...) * Nútený pobyt v starobincoch v Českej republike 3. 11. 1963 – 4. 8. 1965 * Úmrtie 4. 8. 1965 v Říčanoch * Súdna rehabilitácia 27. 9. 1990 rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach * Impulz k beatifikácii 3. 7. 1995 na Mariánskej hore v Levoči, osobne od pápeža Jána Pavla II. * Začiatok procesu blahorečenia máj 1996 v Spišskom Podhradí * Odovzdanie spisu pre druhú fázu procesu blahorečenia v Ríme 31. 10. 2001 * Exhumácia telesných pozostatkov na kanonický výskum 30. 6. 2003 v Zákamennom * Uloženie pozostatkov v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule 11. 11. 2003 * Uloženie čiastky pozostatkov v pôvodnom hrobe na cintoríne v Zákamennom 14. 11. 2003

doby, majú na neho veľa spomienok. Všetci, ktorí sa s ním mali možnosť stretnúť vo väzniciach, hovoria, ako trpezlivo a pokojne znášal utrpenie, mučenie, bitie, robil podradné práce. Ale ostal nezlomený.

Viacerí ho poznali aj počas pôsobenia v biskupstve. Jedným z nich je František Kľuska. „Na stretnutiach po birmovkách s veriacimi bolo cítiť jeho blízkosť k ľuďom, skromnosť, otvorenosť. Mal som možnosť osobne vnímať, aký poriadok panuje v jeho zariadeniach. Bol zásadový, starostlivý. Nebál sa nepriateľa, čo dokázal aj nezvesením slovenských štátnych symbolov počas návštevy Nemcov v úrade. „Často som ho vídal v jeho kaplnke meditovať. A aj keď na fotkách vyzerá veľmi odmeraný, vedel aj vtipy povedať.“

Michal Kyseľ zo Spišského Podhradia rozprával príhodu, ako prišli na Kapitulu dvaja muži, ktorým sa podarilo utiecť z koncentračného tábora v poľskom Oswienčime. „Robil tam vtedy kuriča jeden Žid, tomu sa zverili, čo sa v táboroch deje. On informoval biskupa a biskup prezidenta.“

Opísal tiež, ako ľudia bránili svojho biskupa, a nepustli k nemu milície, keď ho chceli zatknúť. Podarilo sa im to až na druhý pokus. „Vždy mi je ľúto, keď si predstavím, ako a kde musel prežiť starobu.“

Dnes je to nepredstaviteľné

Vo väzení prežil Ján Vojtaššák 13 rokov. Ako 86-ročnému mu zvyšok trestu zrušili. Ani tak mu však nedovolili dožiť na Orave a vyhnali ho do Čiech.

Odtiaľ po dvoch rokoch doviezli jeho telo chatrne oblečené. „Vrchnosť mu neubrala na cti, ani tým, že sa nezachoval protokol, ako treba obliekať biskupa, keď zomrie,“ povedal Ľuboslav Hromják. V čom mohli, pomohli pri uložení do truhly Zákamenčania.

Ondrej Krajňák prečítal v piatok minulý týždeň pri hrobe Jána Vojtaššáka prejav svojho otca, ktorým pred polstoročím pobúril komunistov. „Dnes to už znelo ako poézia,“ povedala Viktória Sekerášová zo Zákamenného, ktorá na pohrebe v auguste 1965 bola. „Vtedy to znelo úplne inak. Slová toho muža dráždili zástancov režimu, eštebáci zúrili.“ Jozef Krajňák hovoril viac ako päť minút, prečo ho nikto nezastavil? „Ľudia ho obkľúčili, nikoho by k nemu nepustili. Báli sme sa, že sa tam začne strieľať. Keď ten pán dohovoril, čupol si, údajne si zložil čiapku, a pomedzi ľudí opustil cintorín. To ste mali vidieť, čo sa po pohrebe v dedine dialo. Žandári vyberali filmy z fotoaparátov ľuďom, ktorí fotili, kontrolovali všetky autobusy odchádzajúce z dediny. Rozruch trval do polnoci.“

Jozefa Krajňáka nakoniec našli až ďalšie dni podľa fotky rozposlanej na všetky vtedajšie žandárske stanice.

Prosba o úspešné ukončenie

Pri príležitosti 50. výročia pohrebu biskupa Jána Vojtaššáka podpísali účastníci stretnutia prosbu za úspešné dokončenie jeho blahorečenia. Rovnako túto prosbu podpísali bývalí politickí väzni, bývalí príslušníci pomocných technických práporov a ich rodinní príslušníci.

Oni, ako priami svedkovia jeho utrpenia, nesúhlasia s obvineniami voči biskupovi Vojtaššákovi. „Vždy sme ho považovali za vzor, ktorý nám dodával silu obstáť v životných skúškach viery v čase komunistickej perzekúcie.“

Biskup vo väzení

Celý proces, na ktorom okrem Jána Vojtaššáka súdili ešte biskupov Gojdiča a Buzalku, bol fraškou.

Vopred nacvičené odpovede stýraných na otázky, straníckymi orgánmi vopred pripravený rozsudok. Vojtaššák, pokiaľ vládal, sa aj snažil vyvracať poprekrúcané polopravdy, ale predseda súdu obracal všetko na politiku. Bránil sa márne.

Obžalobný spis prepĺňali nafúkané politické frázy a nenávistné osočovania Cirkvi a cirkevnej hierarchie.

Sedemdesiattriročný Ján Vojtaššák dostal 24 rokov žalára. Za eštebákmi vyfabrikované zločiny velezrady, úkladov proti republike, vojenskej zrady a vyzvedačstva.

Kalváriu odsúdeného začal v tých najtvrdších zariadeniach. Na smrť ho neodsúdili, ňou by všetko skončilo, viac by už katolíckeho biskupa nemohli sužovať.

Režim počítal s tým, že starec dávno po sedemdesiatke dlho nevydrží, a chceli mu posledné roky a mesiace života zato, že ho nezlomili a že sa nedal kúpiť, zavaliť neznesiteľnými príkoriami.

Prekladaný bol z väznice do väznice. Nové prostredie znamenalo vždy nových bacharov, nové spôsoby ponižovania a spoluväzni – tí najhorší a najneznesiteľnejší. Aj do pluhu ho zapriahali. Za posmechu náčelníka a jeho podriadených spolu s biskupmi Buzalkom a Gojdičom a jedným seminaristom orali valdickú záhradu.

Z Valdíc preložili Vojtaššáka do Leopoldova, ale ani tam ho nenechali dlho. Správa zariadenia bola cez svojich špicľov dobre informovaná aj o tom, že najstarší väzeň si dobrotou srdca a čestným jednaním získava medzi spoluodsúdenými vážnosť a rešpekt.

Na ostatných veľmi zapôsobil tento krehký muž chodiaci počas vychádzky vždy so zopnutými rukami opretými o hruď. Bezhlasne sa modlil a miesto ruženca používal prsty. Bachari ho zakaždým postavili čelom k stene a zozadu udreli do hlavy tak, že narazil na múr a padol. Nikdy neprotestoval. Poďakoval spoluväzňom, ktorí, ak dozorca dovolil, mu pomohli postaviť sa na nohy a s dôstojnou odovzdanosťou kráčal ďalej.

„Čokoľvek príde, musíme prijať,“ hovorieval.

Úryvok z knihy Anton Lauček: Anjelom svojim prikážem o tebe

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 692
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 523
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 091
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 13 962
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 631
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 970
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 532
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 289
  1. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  2. Martin Pánik: Sú premnožené
  3. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  4. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  5. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  6. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  7. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  8. Tomáš Csicsó: Forró, predľžená ruka Viktora Orbána zradil Maďarov na Slovensku
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 605
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 443
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 310
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 178
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 336
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 311
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 488
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 413
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mnohí zvládli dôjsť až do cieľa krížovej cesty len vďaka pomoci a podpore svojich spolupútnikov.

Chvíľami som si myslel, že to nedám, hovorí šesťdesiatnik Jozef Murín.


Slovenská moderna zaplnila do 23. júna Veľkú výstavnú sieň Oravskej galérie.

Pozrieť si ich môžete do júna.


Pavol Bakoš (vpravo) skončil na jubilejnom 40. ročníku Švošovskej pätnástky tretí.

Na Liptove sa bežal okrúhly 40. ročník.


Ak hľadáte ideálne miesto na výlet do prírody počas veľkonočných sviatkov, práve ste ho našli.


  1. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  2. Martin Pánik: Sú premnožené
  3. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  4. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  5. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  6. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  7. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  8. Tomáš Csicsó: Forró, predľžená ruka Viktora Orbána zradil Maďarov na Slovensku
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 605
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 443
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 310
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 178
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 336
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 311
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 488
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 413
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu