DOLNÝ KUBÍN. „Prosím vás, bývam v Rožňave a prišla som do Kubína za kamarátkou až z Bratislavy, kde chodím na kontroly po operácii obličky,“ povedala 73-ročná Alžbeta Zsebiková dnes dopoludnia po vstupe do redakcie. „Kamarátku som nevidel tri roky a medzitým zomrela. Vybrala som si peniaze z banky a ukradli mi ich na stanici. Prosím vás, požičajte mi tri eurá na autobus.“ Sama ochotne ukázala občiansky preukaz, preukaz na bezplatný lístok na železnicu a doklad o výbere z banky. Neuverili sme jej, preto odišla naprázdno.
Úspešná prechádzka
Oveľa väčšie šťastie však mala v ďalších kanceláriách. Sledovali sme ju necelé dve hodiny. Z redakcie išla do neďalekej predajne s elektroinštalačným materiálom. Po jej odchode nám majiteľ potvrdil, že jej dal päť eur. „Nedal by som jej ich, ale nedávno mi vykradli auto a tiež som ostal bez peňazí.“
Pani Alžbeta pokračovala do predajne plastových okien v nákupnej zóne. „Dala som jej päť eur,“ povedal predavačka.
Potom zamierila na Brezovec. Keď zbadala kostol, začala okolo neho obchádzať. Našla vchod do charity. Po chvíli odtiaľ vyšla s minerálnou vodou a tromi eurami vo vrecku.
Chvíľu si oddýchla v tieni na lavičke a pokračovala ku železničnej stanici. Po ceste sa zastavila v administratívnej budove bývalého Poľnonákupu. „Jój. Dala som jej tri eurá a vodu. Ale hádam som až tak zle nespravila. No čo už,“ priznala sa jedna zo zamestnankýň.
Odtiaľ žena zahla doprava oproti ku stavebninám železničnej stanici. Vošla do autoservisu, kde si prilepšila o 2,80 eura.
Poslednou úspešnou zastávkou bola predajňa vodovodných potrieb. Aj tam na predavačku príbeh zapôsobil a venovala jej tri eurá. „Vidíš to, nemala si jej ich dať,“ povedal kolega,“ hneď sa mi zdala podozrivá.“
Zaslúžený oddych
Medzitým ešte vošla aj do krčmy pri železničnej stanici, ale situáciu asi vyhodnotila ako nepriaznivú. Nachádzalo sa tam veľa ľudí, krčmárka nemala čas, preto peniaze nepýtala. Podobne sa správala aj v predajni kancelárskych potrieb. Z jej správania bolo jasné, že jej viac vyhovujú kancelárie, kde má dostatok času vyrozprávať svoj srdcervúci príbeh. V každej budove navštívila len jednu kanceláriu bez ohľadu na to, či bola úspešná alebo nie.
Putovanie Dolným Kubínom zakončila na autobusovej stanici. Od doby, keď odišla z redakcie po zaslúžený oddych s cigaretkou v ruke uplynulo približne 90 minút. Za ten čas získala 21,80 eura. Celkom slušný zárobok.
Odhalenie
Na stanici sme si ku nej prisadli. Nedokázala nás hneď identifikovať a opäť rozprávala o kamarátke. Až keď sme sa jej opýtali, koľko peňazí získal, spozornela. Tvrdila, že v nijakých kanceláriách ani predajniach nebola. Nakoniec povedala, že v charite jej dali desať eur. Možno jej tam okrem ošetrovateľa, s ktorým sme rozprávali, prispel aj niekto iný.
Vymenovali sme jej všetky miesta aj so sumami, ktoré získala. Začala nariekať, že jej pred dvoma rokmi zomrel syn, že je sama, má malý dôchodok. Povedali sme, že zavoláme políciu. „Máte mamu? Prečo mi to robíte? Vás som neoklamala. Prečo chcete volať políciu? Mám len 380 eurový dôchodok.“ Z vrecka vybrala plnú hrsť mincí. „Aha, iba toľkoto som dnes zarobila. Prosím vás, pustite ma. Už mi ide autobus do Žiliny.“
Nemohli sme ju zdržiavať. Fotku občianskeho preukazu, ktorý nám ochotne ukázala predtým, sme mali, tak sme jej len zakývali. Údaje sme poskytli polícii.
Ak sa vo vašich dverách objaví Alžbeta Zsebiková, alebo žena či muž s podobným príbehom, je na vašom rozhodnutí, či im peniaze dáte, alebo nie. Tri eurá vás nezruinujú a večer budete možno zaspávať s dobrým pocitom, že ste pomohli. Ak by ste vedeli, že vás klamú, dali by ste im ich?
