KRIVÁ. Ľudia, ktorí sa chceli povzbudiť hrdinským životom rehoľnej sestry Zdenky, prichádzali počas minulého týždňa na už tradičnú národnú púť do Krivej. Jej vyvrcholením bola sobotňajšia slávnostná svätá omša, ktorú celebroval prešovský arcibiskup Ján Babjak.
Aj dnes žijú vzory
Gréckokatolícky arcibiskup priznal, že doteraz poznal Zdenkin život len v skratke, podrobne si jej životopis prečítal až pred cestou do Krivej. „Bol som fascinovaný tým, čím všetkým táto mučenica musela prejsť. Ako sa na nej hrozne vyvŕšili vo väzniciach, ako ju mučili, ako ju zavesili na strop, ako ju bičovali. Zvieralo mi srdce, keď som čítal tie slová.“
Dodal, že ľudia, ktorí dnes hovoria, že za komunistov bolo lepšie, by tak nehovorili, keby okúsili čo len omrvinku toho, čo sestra Zdenka. „Obetovala život za záchranu iných. Mučenie, ktoré prežila, bolo nadľudské.“
Ján Babjak ju nazval žiarivým príkladom pre dnešných mladých ľudí, ktorí potrebujú správne vzory. „Nie slabochov, ktorí žijú podľa vášní, nie tých, ktorí nenapĺňajú svoj život dobrom.“
Vyzval, že si treba všímať krásne životné príklady, ktorých je aj dnes dosť.
Živé svedectvo
Do Krivej prišla cez víkend aj manželka Zdenkinho najmladšieho brata Cyrila. Irma Schelingová má 87 rokov a dodnes spomína na návštevu vo väznici. Spočiatku mohli Zdenke posielať len balíčky, no zrazu prišlo povolenie na návštevu. „Privítal nás nevľúdny objekt väznice a uniformovaná, ozbrojená a veľmi surová dozorkyňa. Nemohli sme si podať ruky, ani Zdenke odovzdať balíček. Hrdlá nám zvieralo pri rozhovore s ňou, v hrudi čosi stislo a nebolo nám do reči. To už bol prejav emócií, aký sa vo väznici netoleroval.“ Pomerne rýchlo brata s manželkou a malou dcérkou dozorkyňa poslala preč. „Bolo mi ľúto, že sme jej nemohli odovzdať balíček,“ spomína Irma. „Toľko surovosti, násilia a bezmocnosti sme dlho nemohli uniesť a mám ten obraz pred očami dodnes. Odvtedy sme už Zdenku živú nevideli.“
To nebola náhoda
Neskôr, po polstoročí, sa Irma ocitla v bytovom zariadení pre starších v Martine. Tam ju upozornila priateľka, že podobný obrázok rehoľnej sestry, ako má ona na stene, má aj jedna pani, ktorá prišla po dlhých rokoch z Anglicka. „Išla som za ňou. Bola to Helena Kordová, ktorá bola so Zdenkou vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci. “
Iba jej sa Zdenka zdôverila s tým, čo prežila. „Možno mnohí poviete – náhoda,“ dodáva Irma Schelingová. „Ja vonkoncom nie. Riadenie Božie a jeho cesty nepoznajú hranice. Aj u nás to takto bolo. Dlho a dlho mi pani Helena Kordová rozprávala o všetkých detailoch, ktoré mal svet vedieť.“
Zdenka Schelingová
Sestra Zdenka ako laborantka v Štátnej nemocnici v Bratislave pomohla v roku 1952 utiecť ťažko postihnutému kňazovi, ktorý sa liečil na následky mučenia, a ktorého mali odviesť na Sibír. K úteku chcela pomôcť i ďalším kňazom, lenže bola na ňu nastražená pasca.
Týmito činmi sa tak podľa vtedajších mocných previnila proti vládnucemu režimu a jeho ideológii. Išlo vraj o trestný čin velezrady, za čo ju odsúdili na 12 rokov väzenia.
Zomrela na následky mučenia v roku 1955, mala 38 rokov. Pochovaná je na Starom cintoríne v Trnave.
V katolíckom kalendári si prvú blahoslavenú ženu v slovenských dejinách pripomíname 31. júla.
Za svoju patrónku si blahoslavenú Zdenku vybrali bývalí politickí väzni a inak prenasledovaní a postihnutí komunistickým režimom. „Má nám pomáhať z neba chrániť pamäť utrpenia národa,“ zdôvodnil výber kňaz Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska.
