ISTEBNÉ. Na konci dediny v lese, v časti volanej Dolina, sa kedysi nachádzal pioniersky tábor. Po páde socializmu drevené budovy postupne chátrali a nakoniec úplne zmizli.
Návrat investora
V roku 1997 získala firma E.C.I.F. Slovakia od Slovenského pozemkového fondu pozemky pod bývalým táborom. Dnes sa na ich súkromnom pozemku nachádza oddychová zóna s preliezkami pre deti, lavičkami so stolmi a dreveným stánkom. Všetko sú to čierne stavby postavené bez povolenia majiteľa. Plochu v súčasnosti využívajú nielen rodiny na guľáše a relax, ale aj miestni dobrovoľní hasiči na usporadúvanie pretekov.
Okrem oddychovej zóny je tam aj vrt s pitnou vodou. Firma E.C.I.F získala v roku 1988 povolenie na výstavbu závodu na výrobu stolovej vody. Pôvodný termín ukončenia nestihla a viackrát požiadala o jeho predĺženie až do roku 2006.
Od roku 2006 až do roku 2014 sa nič nedialo. „Potom firma požiadala o ďalšie predĺženie termínu ukončenia stavby do roku 2016,“ hovorí starostka Lýdia Fačková. „Zástupcovia firmy na tohtoročnom ja-nuárovom obecnom zastupiteľstve predstavili svoj zámer na výstavbu závodu. „Istebňanom sa najskôr páčil, ale postupne sa začali ozývať hlasy proti. Ľudia sa obávajú straty oddychovej zóny a príchodu kamiónov.
Vynikajúca voda
„Investor povedal, že zo začiatku by cez dedinu prešli denne dva až tri kamióny, neskôr do desať,“ povedala starostka.
„Toto je cesta?“ pýta sa Vladimír Šimek, ktorý býva vedľa komunikácie. „Veď to sú katakomby.“ Závodu v Doline sa však nebráni. „Ľudia by mali robotu, no neviem podrobnosti. Voda je tam vynikajúca. Potvrdili to rozbory vo Francúzsku. Výdatnosť je vraj 11 litrov za sekundu.“
Obáva sa, že zvýšený odber vody by mohol negatívne ovplyvniť zdroje pitnej vody pre obec, ktoré sa nachádzajú neďaleko vrtu.
Zima aj leto
O kvalitnej vode vie aj Anna Magdalíková. „Ľudia si po ňu chodia až zo sídliska. Som proti závodu. Miesto využíva veľa ľudí na guľáše.“
V Doline sme zastihli rodinu Poštovú z Veličnej. „V zime sme sa tu boli guľovať, teraz opekáme slaninu.“ Jane Poštovej sa páči najmä krásne prostredie uprostred prírody. „Tento pokoj a slaninu opečenú pri potôčiku by som nevymenila ani za rezeň.“
Firma je ústretová
Zástupcovia firmy viackrát rokovali so samosprávou. „Sú ústretoví,“ hovorí Lýdia Fačková. „V júli chceli pozemok oplotiť. Požiadali sme ich, aby počkali, pretože sme mali naplánované hasičské preteky. Vyhoveli nám. Jednou z možností je, že by časť pozemku nechali pre užívanie občanom. Možno vyčistia aj nádrž v potoku, ktorá by mohla slúžiť na kúpanie.“
Jana Poštová má pochybnosti. „Aj keby nechali miesto pre ľudí, už to nebude ono. Narušili by túto nádhernú panenskú prírodu.“
Na samosprávu tlačia ľudia, ktorým sa zámer nepáči. Preto starostka podala podnet na Okresný úrad Žilina, aby preskúmal povolenie predĺženia termínu stavby.
„Úrad potvrdil rozhodnutie,“ hovorí starostka. „Teraz podávame podnet ešte na prokuratúru, aj keď sme si preverili, že firma má všetky doklady v poriadku. Chceme ľuďom ukázať, že sme urobili všetky kroky, aby sme si overili, či firma má dokumentáciu v súlade so stavebným zákonom.“
Nič nechceme dovoliť
Poslanec obecného zastupiteľstva Jozef Labuda je prekvapený postojom ľudí. „V čase, keď sa prvý raz začalo o závode hovoriť, súhlasné stanovisko dali aj ľudia, ktorí sú teraz proti. Na Slovensku je teraz móda, zásadne sa stavať proti všetkému. Chceme prácu, ale nie závod u nás. Tak kde má stáť?“
Poukázal na prípad haldy trosky v areáli OFZ. „Chápem ľudí, že sa boja o zdravie a nechcú do trosky vŕtať. Ale čo je ekologickejšie ako závod na plnenie pramenitej vody?“
Podľa neho by dedina pri spolupráci s investorom mohla získať. „Aj oni potrebujú dobrú cestu pre svoje autá. Možno prispejú na jej opravu. Všetko je otázkou ďalších rokovaní. Určite by som nechcel navždy pribuchnúť medzi nami dvere.
