Adresa: karavan pri potoku v Istebnom

ISTEBNÉ. František Kroner stihol za 58 rokov života to, čo by iní nestihli za dva životy. Vždy sa rád obzrel za peknou sukňou, o čom svedčí päť manželstiev a desať detí. Svoju zatiaľ ostatnú manželku spoznal ako 19-ročnú. Anna má teraz 25, tri deti, 58-ročného manžela s chorým srdcom a starý karavan.

Netradičné adresy

„Bezdomovec sa zo mňa stal, keď som sa rozviedol so ženou, s ktorou sme bývali vo Veličnej,“ povedal František Kroner. „Predala dom, z ktorého ma vyhnala, kúpila si byt a ja som ostal bez strechy nad hlavou a bez peňazí.“

Aby neskončil ako bezdomovec pod mostom, kúpil karavan, starú Aviu. „Takto bývam už dvanásť rokov. Moja adresa bola pri komíne na Brezovci, pri kukurici v Zábreži. Terajšia je pri potoku v Istebnom.

Už nejazdím, lebo nemám motor. Nedal sa opraviť, tak skončil v zberných surovinách.“

Kronerovci doma. Kuchyňa, obývačka a spálňa v jednom.

Spolu s ním už niekoľko rokov obýva hrdzavý karavan jeho manželka Anna, šesťročný Kevin, trojročná Anetka a dvojročný Kristián. V kabíne prespáva ešte bezdomovec Jano. „Čo som ho mal nechať na ulici? Dobrých ľudí sa veľa zmestí.“

Mini byt

Na ploche dva krát sedem metrov je kuchyňa, obývačka aj spálňa. Malý prístrešok postavený pred dverami slúži ako predsieň, lodžia, sklad aj terasa.

Kúpeľňa je v potoku, toalety v kríkoch. Pri našom neohlásenom príchode však bol okolo aj vo vnútri poriadok. Gazdiná varila na plynovom variči obed, deti behali von. Fero opravoval auto. Džina, fenka vlčiaka, nás privítala štekotom.

Gazdiná Anna pripravuje obed.

„Elektrinu mám z autobatérie,“ hovorí František. „Stačí na svietenie, DVD prehrávač, televízor aj motorček z ostrekovačov čelného skla auta, ten mám na čerpanie vody z bandasky do umývadla.“

Ako zdroj vody využívajú neďalekú studničku na lúke. „Neviem, či je pitná, ale asi hej, keď sme nepomreli. No teraz v horúčavách nosím vodu z neďalekej kotolne alebo až z lesa z Doliny. Pre istou.“

Prišli zdravotné problémy

„Ľuďom sa stále niečo nepáči,“ hovorí František. „Sledujú nás ďalekohľadom, vykrikujú, stále nás z niečoho obviňujú. Otrávili mi psa. Teraz som kvôli deťom nasadil trochu hrachu. Už len čakám, kedy mi aj ten vykričia. Ani latrínu tu nemôžem urobiť.“

Kevin ukazuje, kde majú zasadený hrach.

Dospelým tento spôsob života neprekáža, ale uvedomujú si, že pre deti to nie je vhodné prostredie na život.

„Bývali sme aj v podnájme, ale nezaplatili sme jednu splátku, tak sme sa museli vysťahovať,“ hovorí Anna, ktorá pochádza z Dolného Kubína. „Kevin ide na jeseň do školy. Najlepšie by bolo ísť niekde do bytu. Ale kde? V Kubíne pýtajú za garsónku 220 eur. Nemáme na to.“

Päťčlenná rodina žila donedávna len z prídavkov na deti a materskej vo výške 270 eur.

„Kým som bol zdravý, zarábal som na šrote. Hravo som utisol vozík s päťsto kilogramami. Ale teraz mám choré srdce a nohy. Nevládzem ani so stokilovým vozíkom.“

Pomohol im 180-eurový čiastočný invalidný dôchodok, ktorý začal dostávať v júni tohto roku.

Šikovný opravár

Pred karavanom stáli dve autá. „Nie sú moje,“ hovorí pán domu. „Privyrábam si opravou áut. Nepotrebujem modernú diagnostiku a prístroje, stačia mi na to uši. Tak ich zoštelujem, jedna báseň.“

František pri oprave áut nepotrebuje počítače, stačia mu uši.

O vodičský preukaz prišiel, lebo neplatil výživné. „Snažím sa platiť tak, aby ma nezavreli. Niekedy pošlem päť, inokedy tridsať eur. Podľa toho, ako sme na tom.“

Na nedostatok peňazí sa však nesťažujú. Trápia ich iné veci. Chýba im hlavne voda.

„Do potoka vleziem aj v zime,“ hovorí František. „Ale deti musia mať teplú vodu. V lete ju ohrejem na peci a okúpu sa vo vaničke. V zime je to horšie.“

Anna perie špinavú bielizeň v rukách alebo u kamarátky v práčke.

Najstarší Kevin často chodí k 90-ročnému starému otcovi. Býva na sídlisku v Istebnom, približne päťsto metrov od karavanu. Opýtali sme sa, prečo k nemu nejdú bývať všetci. „Býva tam moja dcéra aj s deťmi.“

Hračky zarastajú trávou.

Krutá zima

Kronerovcom toto leto praje. „Je síce horúco, ale to je oveľa lepšie, ako keď prší a je blato,“ hovorí František.

„Cez zimu je to hrozné,“ pridáva sa Anna. Avia je síce sčasti zateplená polystyrénom a vo vnútri je pec, ale to nestačí.“

„Drevo si z vrbín vziať nemôžem,“ hovorí František. „Hneď by ma zavreli do basy. Kupujem uhlie v blízkom sklade. Vrece mi stačí na týždeň.“

Pomoc hľadali na obecnom úrade. Žiadali byt. Samospráva však nemá obecné byty. „Dostali sme odpoveď, aby sme sa zaradili medzi normálnych občanov. A čo sme nenormálni? Hlavne, že od nás pýtajú poplatok za smeti. Veď nemám kontajner.“ Smeti preto dáva do kontajnera na sídlisku.

„Prial by som každému, aby si takýto život skúsil v zime aspoň mesiac. Potom by sa k nám inakšie stavali. Nerýpali by a nechali nás žiť.“