Hovoríme s Eleonórou Kadlečíkovou, riaditeľkou Hornooravskej nemocnice v Trstenej a Marianom Tholtom, námestníkom pre liečebno preventívnu starostlivosť.
Informácie o pevnej či minimálnej sieti, oficiálne či neoficiálne, sa objavujú príležitostne od polovice 90. rokov. Ako to vnímate?
Na to, aby nemocnica bola zaradená v pevnej sieti zdravotnej starostlivosti, musí spĺňať určité kritériá a podmienky, okrem iného napríklad aj materiálno-technické a personálne vybavenie. Čo sa týka špecializovaných pracovísk, chýba nám urgentný príjem. Od Žilinského samosprávneho kraja však máme prísľub, že vo všetkých štyroch nemocniciach v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti – Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Čadci, podporí vybudovanie tohto pracoviska. Okrem toho krajská samospráva žiada ministerstvo zdravotníctva, aby tieto nemocnice mali rovnocenné postavenie.
Čo všetko zahŕňa urgentný príjem? Má nemocnica naň priestory?
Ide o samostatné pracovisko moderne pracujúcej nemocnice, ktoré slúži k optimalizácii prechodu zdravotnej starostlivosti z prednemocničnej do nemocničnej fázy, jednak od posádok záchrannej zdravotnej služby, dopravnej zdravotnej služby, ako aj samostatne prichádzajúcich chorých. Podľa vyhlášky musí spĺňať priestorové, prístrojové a personálne podmienky, bude to teda pomerne nákladný projekt.
Ľudia na Hornej Orave sú pomerne citliví na trstenskú nemocnicu, aj preto, že na jej vybudovaní majú výrazný podiel miestni podporovatelia.
Pracujeme na modernizácii oddelení a prístrojového vybavenia. Musíme si byť vedomí toho, že nemôžeme čakať iba na pomoc zvonku, ale musíme začať od seba. Uvedomujeme si, že naša nemocnica bude mať opodstatnenie v sieti, ak budeme pristupovať k práci kvalifikovane a zodpovedne, a to na každom oddelení a v každej službe, aby sme sa my sami nediskvalifikovali skôr, ako rozhodnutie z úradnej moci.
Má nemocnica dostatok lekárov?
Oddelenia nemocnice posilňujeme i personálne Napriek tomu, že získať špecialistov do Trstenej je náročnejšie, ako napríklad do Martina či Bratislavy, podarilo sa nám obsadiť novými lekármi primariáty na internom oddelení, röntgene, psychiatrii, biochémii, ARO. Máme aj nového neurológa a spoluprácou s lekármi z ÚVN Ružomberok, ktorí chodia k nám, sme rozšírili spektrum výkonov na krčnej jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
V súčasnosti nás dobieha podcenenie výchovy nástupcov v minulosti a tak nám chýba skupina lekárov v strednom veku, ktorí by zastúpili lekárov v dôchodkovom veku.
Čo by ste potrebovali od ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní a zriaďovateľa?
Ministerstvo priamo i nepriamo ovplyvňuje zákonmi aj chod nemocníc mimo jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Schválením vyššej minimálnej mzdy, zákonným stanovením výšky platov lekárov sa nám automaticky zvýšili náklady, vznikli nám vyššie odvody, ale toto zvýšenie nebolo a nie je kompenzované v plnej miere platbami od poisťovní.
Otázka financovania nemocníc je dlhodobo nedoriešená. Systém, ktorý by konečne zjednotil platbu na diagnózu, mal platiť od roku 2016. Považujeme za diskriminačné, ak nemocnice dostávajú za ten istý úkon rozdielne platby.
Keďže sme príspevková organizácia, v prvom rade sa musíme snažiť fungovať z príjmov za vlastné výkony. Pokiaľ ide o zriaďovateľa, tento nás môže podporiť príspevkom na kapitálové investície. Môžem konštatovať, že naše požiadavky sú podporené, vychádza nám v ústrety. O príspevku v konečnom dôsledku rozhodujú poslanci Zastupiteľstva ŽSK. Nemôžeme len natiahnuť ruku a pýtať si. A to je to, čo si musíme uvedomiť. Dôležitá je kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti lekármi, ich výkony a spektrum výkonov, ktoré dokážeme poskytnúť. Ak bude u nás pacient nespokojný, pôjde inde.
Ak sa na to pozrieme laicky, keď nemocnice zvyšujú výkony, výsledkom by mali byť zdravší ľudia a tým menej pacientov pre nemocnice. Lebo lekári nemajú liečiť, ale vyliečiť.
Táto filozofia platí čiastočne. Populácia starne, pribúda chorých ľudí, nárast zaznamenávame v oblasti civilizačných chorôb. V súvislosti s hektickým spôsobom života pribúdajú napríklad srdcovo-cievne ochorenia. Tiež sa zvyšuje počet úrazov a psychiatrických ochorení.
Aký by mal byť vzťah lekár – pacient?
Veľmi dôležitá je vzájomná komunikácia. Lekár by si vždy mal nájsť čas na vysvetlenie problému pacientovi, pacient by mal chcieť počúvať a prijať odporúčania lekára. Pacient musí byť informovaný o tom, čo pre neho vieme urobiť, a ak na to nie sme vybavení my, tak mu musíme poradiť vyššie pracovisko, kde mu pomôžu. Trendu doby sa musia prispôsobiť všetci.
Hovorili sme o personálnom vybavení nemocnice, ako je vybavená kapacitne a prístrojovo?
Reagujeme na vyvíjajúcu sa situáciu. Keďže v súvislosti s nárastom počtu srdcovo-cievnych ochorení pribúda pacientov na internom oddelení, pripravujeme modernizáciu jednotky intenzívnej starostlivosti tohto oddelenia. Pracovisko posilňujeme i personálne. V minulom roku sme tiež zakúpili pre gynekologicko-pôrodnícke oddelenie jeden z najmodernejších laparoskopov, keďže škála výkonov na tomto oddelení široko presahuje rámec okresnej nemocnice. Pacientky na toto oddelenie prichádzajú z celého Slovenska.
Reagovali sme aj na výzvu ministerstva zdravotníctva a uchádzame sa o 700-tisíc eur nenávratného finančného príspevku z eurofondov na špecializované prístroje a informačné technológie pre interné, anesteziologické a chirurgické oddelenie, a tiež pre röntgenové pracovisko. Snažíme sa využiť všetky možnosti, ktoré máme k neustálemu rozvoju nemocnice.
