BEŇADOVO. Na prstoch dvoch rúk možno zrátať beňadovských mužov, ktorí pracujú v okrese. Ostatní sú mimo domova. Donedávna k nim patril aj Jaroslav Pepucha (32), ktorý v posledných rokoch šéfoval montérom v Čechách a v Nemecku. Ťahalo ho to domov a tak skúsil šťastie v komunálnych voľbách.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za starostu?
Mal som dosť svetárčenia. Jedno volebné obdobie som bol poslancom, vo voľnom čase som organizoval krúžky pre deti, venoval sa futbalu aj hasičom. Kandidoval som s cieľom priniesť do dediny novú krv. Keď som vyhral, splnil sa mi sen.
Čo vás najviac prekvapilo po príchode na úrad?
Život sa mi zmenil o 180 stupňov. Predtým som mal v práci na starosti 30 ľudí, teraz sa starám o celú obec. Niekedy ma prekvapuje, čo všetko ľudí trápi. Napríklad susedský spor pre meter štvorcový. Ale to je asi v každej dedine. Starosta musí byť aj bútľavou vŕbou. Nie je to jednoduchá práca, ale zatiaľ ma baví. Stále som plný ideálov aj sily. Predchodkyňa nastavila latku vysoko, musím sa hrabať.
Čo ste museli riešiť ako prvé?
Úrad som prebral v pohode. Nebolo treba riešiť nič závažné. Ako prvé som objednával peletky na kúrenie. Druhý týždeň po nástupe do funkcie sme mali požiar rodinného domu. V zime nám v škole prasklo vodovodné potrubie, riešili sme snehovú kalamitu. Myslím si, že som to zvládol s pokojom.
Urobili ste na úrade personálne zmeny?
Zmeny zariadil život, dievčatá, ktoré tu pracovali, si išli plniť materské povinnosti, takže som riešil ich zastupovanie. Sme výborný kolektív, mladý a svižný.
Čo vám najviac komplikuje život?
Verejné obstarávanie. Chva-labohu, že štát zvýšil limit na päťtisíc eur. Cez elektronické trhovisko sme obstarávali tonery. Vyhrala firma od Pezinka s cenou 13,50 za kus. Prvý vydržal týždeň, druhý týždeň a pol. V Námestove zaplatím za toner 16 eur a vydrží mi dva až tri mesiace. Veľa sa diskutuje o voľbách riaditeľov škôl. Ja považujem súčasný stav za postačujúci a vyvážený. V školskej rade, ktorá volí riaditeľa, sú predsa zamestnanci školy, zástupcovia rodičov aj poslanci. Aspoň u nás v obci necítime potrebu meniť to.
Krátko po vašom nástupe sa Beňadovo preslávilo 86-percentnou účasťou v referende o rodine. Jeho organizátori prisľúbili obci s najvyššou účasťou guláš. Dodržali sľub?
Zástupcovia Aliancie za rodinu prišli na Deň matiek zoznámiť sa s dedinou. Na Deň otcov naplánovali guláš. Prišli už v sobotu, načistili zemiaky, nakrájali cibuľu aj mäso. Dva kotlíky gulášu navarili domáci poľovníci. Výborná akcia, o program sa postarali naši škôlkari a heligonkári. A prišiel kúzelník, ktorý mal veľký úspech aj u dospelých. Babky hovorili, že kúzelník bol v Beňadove naposledy v päťdesiatom piatom. Som hrdý na Beňadovčanov za ich postoj k referendu. O ich zodpovednom prístupe svedčí vydanie 55 voličských preukazov, aby mohli hlasovať aj mimo domova.
Starosta s deťmi. FOTO: ARCHÍV OcÚ
Čo na starostovanie hovorí vaša rodina?
Som slobodný a bez záväzkov. Moji blízki sú radi, že som sa vrátil a aspoň cez víkend som s nimi. Predtým som chodieval domov raz za šesť týždňov na štyri dni. Časť rodiny ma odhovárala od kandidatúry, že to nie je najšťastnejšie zamestnanie. Druhí ma zas podporovali. Zatiaľ ma veľmi nekritizujú.
Ostáva vám čas na záľuby?
Starosta je zamestnaný 24 hodín denne. Nemám problém zdvihnúť v nedeľu telefón. Každý je pánom svojho času, treba si ho len správne zadeliť, tak, aby bola na poriadku obec aj osobný život. Aktívne hrávam futbal. Keď sme pred 15 rokmi začínali, v dedine vládla eufória. Po prvom vyhratom zápase v Oravskej Lesnej kolóna áut trúbila po celom Beňadove. Na zápasy chodilo plno ľudí. Dnes sme radi, keď sa nám v nedeľu podarí pozbierať sa a odohrať majstrovský zápas. Sem-tam trénujem žiakov, chodím ich povzbudiť na zápasy. Cez zimu som viedol stolnotenisový krúžok. Pri deťoch sa človek odreaguje a nasmeje sa. Vidieť 60 detí hrať pingpong vás musí nadchnúť.
Žili ste v Nemecku, v čom vidíte najväčší rozdiel medzi naším a ich spôsobom života?
Ťažko to porovnávať, keďže Nemecko je ekonomicky úplne inde. U nás sa vráti chlap po týždňoch z roboty domov a nieže by si oddýchol, ale stavia dom. Z roboty do roboty. Nemci majú na všetko čas. Keď horia termíny, spoliehajú sa na to, že cudzinci zaberú. Tam 18-ročný chlapec po skončení školy dostane nástupný plat 3500 až 4000 eur. Ak sa mu nechce robiť, úrad mu dá podporu 1200 eur. Takže on už nastupuje do roboty s tým, že uvidím, či ma to vôbec bude baviť. Jeden kolega mal dvoch synov a sám povedal, že robiť rukami nepôjde ani jeden. Je to smutné, ale je to tak. Možno aj preto mi svet vôbec nechýba. V Beňadove som nadmieru spokojný.
