Najväčšiu hrozbu pre životné prostredie na Orave predstavuje stará halda trosky z výroby ferozliatin v Istebnom. Podľa agentúry POLIS si to myslí takmer tretina (33,2 percent) respondentov z okresu Dolný Kubín.
Väčšina opýtaných (55,9 percenta) si zároveň myslí, že haldu trosky je potrebné sanovať a biologicky rekultivovať a až 53,1 percenta takýto zámer podporuje.
Naopak, iba 15,6 percenta obyvateľov Oravy si myslí, že haldu trosky nie je potrebné sanovať, respektíve 20,5 percenta takýto zámer nepodporuje. Až 28 percent sa k téme nevedelo vyjadriť.
Takto by to mohlo vyzerať po realizovaní zámeru.
Najväčšia hrozba?
„Otázka o najväčšej hrozbe pre životné prostredie na Orave bola položená ako otvorená a respondenti mali možnosť uviesť viac príkladov. Tu skončila halda trosky na prvom mieste a neskôr, keď sme sa už pýtali konkrétne na trosku v Istebnom, prevažovali názory, že troskovisko treba sanovať a biologicky rekultivovať,“ povedal Ján Baránek z agentúry Polis a dodal, že pomerne vysoké percento ľudí sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť.
So stavom životného prostredia v regióne je skôr spokojných ako nespokojných 54,4 percenta opýtaných.
Až 33,2 percenta považuje za najväčšiu hrozbu pre životné prostredie skládku trosky z výroby ferozliatin v Istebnom. Znečistenie vody a vodných tokov uviedlo 29 percenta opýtaných, nasledovala nová skládka odpadov v Širokej, znečistenie ovzdušia, znečistenie automobilmi, znečistenie pôdy, znečistenie existujúcim priemyslom.
Na priamu otázka k skládke odpadu, či je ohrozením pre životné prostredia a kvalitu života, odpovedalo rozhodne áno 28,3 percenta, skôr áno ako nie 35,3 percenta, skôr nie ako áno 12,3, rozhodne nie 2,1 percenta. Odpovedať nevedelo 22 percent opýtaných.
Treba sanovať?
„Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí chce haldu sanovať a biologicky zrekultivovať,“ povedal hovorca projektu Ľuboš Schwarzbacher. „A neprekvapili nás ani výhrady odporcov. Sú prirodzené, ale do veľkej miery určite spôsobené aj šírením dezinformácií a neprávd o našom zámere. V skutočnosti sú totiž odpovede na všetky relevantné otázky už dávno verejne prístupné, ale niektoré médiá a niektorí aktivisti ich zámerne nechcú vidieť, pretože chcú ľudí strašiť.“ Podľa Schwarzbachera je teraz firma pripravená venovať sa informačnej kampani oveľa intenzívnejšie a cielenejšie.
Či si respondenti myslia, že treba skládku sanovať, pričom agentúra vysvetlila, o čo ide, odpovedalo rozhodne áno 20,7 percenta, skôr áno ako nie 35,2 percenta, skôr nie ako áno 8,6 percenta, rozhodne nie 7 percent a nevedelo 28,5 percenta. O existencii zámeru na sanáciu skládky trosky vedelo počas prieskumu 53,9 percenta respondentov z dolnej Oravy, nevedelo 46,1 percenta.
Nadpolovičná podpora
Z prieskumu verejnej mienky ďalej vyplýva, že podpora na sanáciu skládky je nadpolovičná. „V tabuľke odpovedí vidíme relatívne slabý odpor,“ povedal Ján Baránek z agentúry Polis. „Dosť vysoká je hodnota odpovedí Neviem. Respondentov s opačným názorom je menej ako tých, ktorí nevedeli odpovedať.“
K akému riešeniu sa prikláňate – nechať skládku v takom stave, v akom je dnes, alebo ju sanovať a územie zatrávniť a zalesniť? Na túto otázku v prieskume agentúry Polis odpovedalo 7,5 percenta opýtaných, že ju má firma rozhodne nechať tak, ako je.
Za riešenie skôr nechať tak, ako je, ako sanovať, sa vyslovilo 11,3 percenta. Že skládku treba skôr sanovať a územie rekultivovať, ako nechať tak, ako je, povedalo 14,1 percenta. Odpovedať nevedelo 28,9 percenta opýtaných.
Prieskum agentúra Polis robila od 26. apríla do 2. mája telefonicky na vzorke 816 respondentov, starších ako 18 rokov, z okresu Dolný Kubín.
