Neviem, prečo sa niektorí ľudia tak veľmi boja toho, že by na Slovensko malo prísť zopár stoviek utečencov. Hneď na začiatku musím zdôrazniť, že hovorím iba o utečencoch, nie ekonomických migrantoch. O utečencoch z krajín, ktoré sú zmietané vojnou a hroznou diktatúrou.
Čoho sa bojíme? Iných náboženstiev? Veď ignorujeme aj tie, ktoré majú na Slovensku tradíciu. Bojíme sa, že ochudobnia náš štátny rozpočet? Veď tolerujeme predražené tendre, podvody so štátnymi zákazkami v priamom prenose. Máme strach z násilia? Veď sami vyvraždíme ročne niekoľkokrát viac nenarodených detí, ako by sme mali prijať detí z Afriky.
Pustili sme si do obývačiek i spální zvieratá. Hlásajúc heslá o tolerancii vyháňame z nich tradičnú rodinu. A zrazu máme strach, že by k nám za dedinu prišli ľudia, ktorí sa boja o vlastný život. Zrazu si chceme chrániť krajinu, na ktorú totálne kašleme vždy, keď môžeme zaujať nejaký postoj, napríklad pri voľbách či v referende.
Áno, veľa prisťahovalcov predstavujú určite riziko. Ale ja osobne sa viac bojím tých ľudí, ktorí v sobotu demonštrovali v Bratislave proti prijatiu utečencov. Ak tých bude veľa, predstavujú riziko. Lebo teóriu čistej rasy sme tu už raz mali. Neprežilo ju viac ľudí, ako máme dnes šancu zachrániť.
Dôležitejšie však, ako riešiť počty a rozdeľovanie, je riešiť príčinu. Registrujme, akokoľvek, aj krajiny, ktoré nie sú pre Európsku úniu a Spojené štáty americké ekonomicky a mocensky zaujímavé.
FOTO: TASR, poskytovateľ
