ORAVSKÁ LESNÁ. Tridsaťročný Marek Majdiš pred zasadnutím do kresla najvyššieho predstaviteľa obce pracoval ako právnik a vysokoškolský pedagóg. Po komunálnych voľbách sa stal jedným z najmladších starostov na Orave, ale skúsenosti s prácou v samospráve už má. Získal ich ako poslanec obecného zastupiteľstva.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za starostu?
– Ako poslanec som témy a problémy obce videl zblízka. Veľakrát sme o nich diskutovali. Množstvo kľúčových vecí nebolo realizovaných. Kandidoval som preto, aby sme ich riešili.
Vedeli ste, čo vás čaká, prekvapilo vás niečo?
– Prácu starostu som si zhruba vedel predstaviť. Vnímal som ju vždy ako službu občanom, aj za cenu vlastného obmedzovania sa. Na začiatku ma prekvapil spôsob odovzdania úradu, pretože som musel volať políciu. Zarazilo ma to. Medzi prácou poslanca a starostu je veľký rozdiel. Na naučenie sa všetkého nestačí mesiac ani dva. Stále sa stretávam s novými vecami a netrúfam si povedať, že som zabehnutý a všetko viem. Agenda na obciach je tak široká, že človek nemá šancu za krátku dobu ju obsiahnuť.
Privítanie detí do života.
Ktoré veci musíte riešiť medzi prvými?
– Určite nevyhovujúci stav materskej škôlky, dokončenie vodovodu a kanalizácie. Toto sú veci nevyhnutné pre každodenný život. Čaká nás i riešenie zlého stavu miestnych ciest, osvetlenia, sociálna politika obce, finančné vyrovnanie cyklotrasy a mnohé iné problémy.
Aký zákon, vyhláška či nariadenie komplikuje vašu prácu a zmenili by ste ho?
– Najpálčivejším problémom je zákon o verejnom obstarávaní, pretože obec potrebuje fungovať na svojom území a vo svojom regióne, no nemôže podporovať miestnych podnikateľov. Štát stanovil limit tisíc eur. Po prekročení tejto sumy musíme všetko obstarávať komplikovaným spôsobom. Čo je dnes tisíc eur? Nič. Tento limit by mal výrazne stúpnuť smerom nahor. Musíme obstarávať bežne dostupné tovary cez elektronické trhovisko. Ak je človek z dediny, hanbí sa a má obavy, čo by mu povedali ľudia, keby dodal niečo nekvalitné. Takáto sociálna kontrola nefunguje v prípade verejného obstarávania u ľudí, ktorí tu nikoho nepoznajú a nik nepozná ich. Urobia obchod a koniec. Na Slovensku nemáte problém kúpiť niečo od firmy, ktorú za rok nik nenájde. Čo urobíte v prípade reklamácie? Kde sa čoho domôžete? Ak si niečo objednáte, čakáte, kto vám čo dodá. Proces obstarávania je veľmi náročný. Stačí jedna chyba a všetko môže byť inak. Každý starosta nie je majster na všetko, čo je samozrejme prirodzené, a preto potrebuje mnohokrát pomoc.
Podľa vás sú miestni podnikatelia dôležití?
– Keď dávate prácu domácim, podporujete miestnych podnikateľov. Oni predávajú, žijú, zamestnávajú ľudí, platia dane, odvody a celá ekonomika šliape. Verejné obstarávanie to neumožňuje, respektíve výraznejšie komplikuje. Nedokážeme podporovať vlastných ľudí a vlastný región, a to je absolútne najväčšia tragédia starostov.
Ako zvláda vašu funkciu rodina?
– Som slobodný. Viem si predstaviť, že keby som mal manželku a deti, bol by pre mňa naozaj veľký problém nájsť si toľko času, koľko si rodina zaslúži. Funkcia starostu si vyžaduje celého človeka a rodina by to určite pociťovala negatívne. Keď sa však človek v úrade zabehne, určite sa to zmení.
