ORAVSKÝ PODZÁMOK. Približne sedem rokov trvalo, pokiaľ zostavovateľ monografie Michal Čajka s kolektívom autorov zozbierali a vytriedili informácie, ktoré si čitatelia môžu prečítať v novej knihe. „Neskôr ešte plánujeme vydať DVD, na ktorom bude množstvo fotografií, ktoré sa do knihy nevmestili,“ povedal starosta Jozef Záhora.
Namiesto jednej dve
Prvá písomná zmienka o Oravskom hrade, a tým aj o Oravskom Podzámku, pochádza z roku 1267. S opevnením na brale je spojená bohatá história nielen dediny pod ním, ale celej Oravy. Napriek tomu monografia o obci donedávna chýbala.
„Páčila sa nám kniha o Medzibrodí nad Oravou, preto sme požiadali Michala Čajku, či by nenapísal aj tú našu,“ hovorí starosta. Keď sa Čajka dozvedel, že Dolnú Lehotu pričlenili k Oravskému Podzámku v roku 1974 a dovtedy sa vyvíjala ako samostatná obec, navrhol vydanie dvoch kníh. „Poslúchli sme ho a dobre sme urobili,“ hovorí starosta. Dolnú Lehotu vydali v roku 2010 v náklade 1300 kusov.
„Upozornil nás, že Oravský Podzámok bude náročnejší, pretože bude nutné bádať nielen v archívoch v Dolnom Kubíne a Bytči, ale aj v archívoch v Bratislave, Budapešti a vo Viedni.“
Zostavovateľ knihy Michal Čajka dodal, že Oravský Podzámok sa svojimi dejinami odlišuje od všetkých ostatných oravských obcí, pretože sa nevyvíjal ako tradičná dedina, ale skôr ako panské či veľkopanské mestečko. „Tomu zodpovedala výstavná architektúra, ktorá sa čiastočne zachovala v obci. Obec navštívilo alebo dočasne obývalo množstvo významných osobností politického či kultúrneho života uhorskej, československej i slovenskej štátnej príslušnosti. Aj preto bolo potrebné postupovať veľmi zodpovedne s citom pre výber dôležitých tém. O Oravskom Podzámku by sa dalo napísať niekoľko sedemstostranových kníh a témy by zďaleka neboli vyčerpané.“
Dve kilá informácií
Po niekoľkých rokoch usilovnej práce knihu slávnostne prezentovali minulý mesiac. Spracovanie a vytlačenie 1500 kusov stálo okolo 30-tisíc eur. Za ne sa čitateľom dostala do rúk sedemstostranová kniha vážiaca takmer 2,5 kilogramu. „Veľmi zaujímavé čítanie,“ hovorí starosta. „Sú tam informácie, o ktorých mnohí ani len netušili.“
Medzi ne určite patrí návšteva cisára Františka Jozefa v roku 1852. Na hradnom kopci sa mu splašili kone, nechceli ťahať koč a cisár musel do hradu prísť na raňajky pešo.
Kolektív spolupracovníkov. Zľava vpredu Andrej Kakačka, Michal Čajka, Cyril Urban, Peter Tomáň, Martin Chmelík, starosta Jozef Záhora.
V roku 1645 prechádzal podhradím svadobný sprievod francúzskej princeznej Márie Gonzagy de Nevers, druhej manželky poľského kráľa Vladislava IV. Wazu. V hrade bola v tom čase iba vojenská posádka. Aj preto neponúkal pohodlie, na aké bolo panstvo zvyknuté. Vysokopostavené dámy tak museli spať v nedôstojných podmienkach vystavené atakom opitého kapitána hradu a hradnej posádky.
Vzducholode nad Oravským Podzámkom
Direktor Oravského komposesorátu Edmund Zichy usporiadal pri príležitosti 25. výročia uvedenia do funkcie v roku 1866 veľkolepú oslavu. Súčasťou bola nielen rekonštrukcia obliehania hradu a dostihy, ale zariadil, aby ponad hrad lietali vzducholode. Osláv sa zúčastnili tisíce ľudí.
S podhradím však súvislo aj utrpenie v podobe jeho drancovania počas povstaní. Najkrvavejšie skončilo povstanie Gašpara Piku. Za úplatok ovládol Oravský hrad, ale po jeho opätovnom dobití nastala krvavá odplata.
V knihe sa píše, že účastníkov, medzi ktorými boli aj richtári 25 liptovských a oravských dedín, po krutom mučení popravili mimoriadne neľudským spôsobom. „Gašpara Piku aj s pokladníkom najprv stiahli z kože a potom zaživa napichli na kôl. Ďalších štyroch zaživa rozštvrtili. Zradného seržanta lámali v kolese.“
Šťastie mali tí, ktorých len obesili. Telá potom pribili na kolesá a vystavili na výstrahu.
Víno vykúpil zlatom
Oravské panstvo však prinášalo miestnym aj mnohé výhody. Jednou z nich bola prítomnosť lekára Kocha, ktorý výrazne pomohol pri liečení cholery, počas ktorej v Uhorsku ochorelo viac ako pol milióna ľudí. Zomrela približne polovica z nich. V Oravskej stolici postihla 78 dedín s viac ako 10-tisíc ľuďmi, ale zomrela len tretina.
Zaujímavosťou je tiež obchodný duch palatína Juraja Thurzu.
Za prenájom tokajského panstva neváhal zaplatiť 71 580 zlatých, čo predstavovalo takmer 10 percent príjmov panovníka v Uhorsku. Vedel, že vyhľadávané a vysoko cenené tokajské víno mu investíciu vráti.
„Musím vysoko oceniť zostavovateľa a jeho spolupracovníkov,“ povedal rodák z Oravského Podzámku Bohuš Bušo. „Vďaka nim sa dozvieme veci, ktoré pre nás zachovali naši predkovia a ostali by zamknuté v archívoch.“
Veľká časť knihy je venovaná stavebným pamiatkam, na ktoré je obec naozaj bohatá. Texty dopĺňajú autorské kresby, ktoré dokumentujú bývalú slávu aj tých objektov, ktoré boli v obci zbúrané. V publikácii čitateľ nájde veľa zaujímavých informácií aj o udalostiach novšieho dáta.
„Navštívil nás nielen cisár a princezná, ale aj prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič,“ hovorí starosta. „Dúfam, že prezidenta Andreja Kisku k nám tiež dotiahneme. Ale o tom sa možno dočítate až v ďalšej knihe.“
