Ako laikovi mi neprichodí analyzovať príčiny tohto stavu, či už by som sa priklonil k otrepanej fráze o celosvetovej ekonomickej kríze alebo obviňoval z ťaživej situácie predošlé, tiež demokraticky zvolené vedenie magistrátu. Podstatné je však to, že jeho priamou odozvou sú prísne šetriace opatrenia na všetkých frontoch, bez akýchkoľvek investičných ambícií, s jediným cieľom – nasporiť aspoň na úroky a splátky neprezieravo braných úverov, prípadne platy zamestnancov mestského úradu.
A tak sa v meste nekosí, a to nielen na pozemkoch v intraviláne mesta, ale ani na jeho sídliskách, z čoho majú najmenšiu radosť alergici, ktorí si po minulé roky akosi zvykli na veľmi rýchlu a ochotnú pomoc, trebárs nie celkom rozumným vypiľovaním (vraj) alergénnych drevín, hoci tieto plnili aj funkciu protiprachovej a protihlukovej ochrany.
Tiež sa už neodvážajú haraburdy umiestnené v okolí kontajnerov, kde ich obyvatelia bytoviek boli zvyknutí hromadiť. A ony, či išlo o vyradené záchodové misy, deravé hrnce alebo váľandy aj s vyležanými matracami, vďaka takému oranžovému autíčku s pletivovou nadstavbou na korbe pravidelne brázdiacemu cesty a cestičky sídliska, zmizli.
Šetrenie zasiahlo aj mestské fontány a studne, vraj sa nebudú aktivovať. Za šetrenie možno považovať i ponechanie vianočnej výzdoby, ktorej inštalácia na budúce sviatky si tak vyžiada minimálne náklady súvisiace len s jej prekontrolovaním, teda pokiaľ sa dovtedy nenájde nejaký vandal či zlodej.
Vzhľadom na vyššie uvedené opatrenia, a isto aj mnohé ďalšie, o ktorých radový občan ani netuší, sa mi zdá veľmi zvláštne, ba až amorálne, aplikovanie takzvanej hŕbočkovej metódy upratovania na našom sídlisku. Jej realizácia nastupuje hneď po zime, s cieľom upratať z komunikácií zimný posyp, škvaru, štrk a iné nečistoty, čo je z hľadiska obyvateľov aktivita nadmieru vítaná a chvályhodná.
Má to však jeden, alebo možno aj viac, háčikov. Čata úderníkov v oranžových reflexných vestách, nastúpi do šichty už v ranných hodinách, obyčajne v posledný deň pracovného týždňa. Rozdelia si teritórium a viac či menej usilovne s nafasovanými novučičkými pracovnými nástrojmi, začnú kampaň za čisté sídlisko, ktorej jediným a hlavným cieľom je vytvorenie hŕbočiek špiny. Tie sú dislokované na okraji vozovky tesne pri obrubníkoch v nepravidelných intervaloch, niekedy čisto sporadicky, inde zas v málo početných dislineárnych grupách.
Pravdepodobne neexistuje technická norma, ktorá by presne stanovila ich obsah, zloženie či rozmery. Jednoducho sú tu a sú markantným dôkazom pracovnej aktivity pracovníkov (asi) Technických služieb alebo účastníkov aktivačných prác. Tí, spokojní s výsledkami svojho celodenného snaženia, tesne pred ukončením pracovnej doby, svoje pôsobisko opúšťajú.
Hŕbočky tak osirejú, nikto im už viac nevenuje pozornosť a vďaka nastávajúcemu víkendu, je ich osud spečatený. Prečo tu ešte sú, prečo toľko úsilia vloženého do ich vzniku vyjde navnivoč? Lebo za dva víkendové dni (a niekedy aj dlhšie) desiatky detí do každej hŕbočky zakopnú a pokiaľ ich rodičia neustriehnu, tak si aj nejakú tú špinku, kamienok či uschnutú halúzku z nej odnesú.
Každý psík si pokladá za svoju psiu povinnosť práve na takejto výraznej kóte zanechať čerstvý mail svojim kolegom, sprevádzaný poriadnym zahrabaním zadných nožičiek. Nejedno auto do takej neoznačenej hŕbočky priamo narazí a roznesie ju na kolesách. A keď sa k tomu pridá aj náhodná nepriazeň počasia, taký prívalový dáždik či menšia veterná smršť, spôsobia, že z chutných malých pyramíd ostanú len ruiny pomaly sa vstrebávajúce do okolitého priestoru.
Kde sa stala chyba? Prečo pravidelne zlyháva koordinácia v riadení hŕbočkových úderníkov a načasovaní príchodu odvozovej čaty? Prečo zberné auto sa na miesto činu dostaví vždy až potom, keď po hŕbočkách pomaly niet ani stopy? Že by metodika tak náročného projektu s odvozom nepočítala a jeho cieľom vlastne ani nie je dosiahnuť čistotu sídliska, ale len zamestnať nejakých ľudí bez ohľadu na výsledok ich činnosti?
Na tieto otázky neviem kvalifikovane odpovedať, ale s istotou môžem tvrdiť, že keď sa už raz vytvorené hŕbočky zabudnú odviezť a v dôsledku objektívnych okolností za pár dní dôjde k ich deštrukcii, ich opätovný vznik vyžaduje opätovné úsilie pracovníkov v reflexných vestách, trvajúce opäť minimálne jeden pracovný deň, aby ich možno postihol osud ich predchodkýň. To podľa mňa, so šetrením nemá absolútne nič spoločné.
