DOLNÝ KUBÍN. Prípad, ktorý v súčasnosti rieši Najvyšší súd, sa ťahá od roku 1992. Vtedy si Spolok bývalých urbarialistov obce Veľký Bysterec uplatnil v rámci reštitúcie na Obvodnom pozemkovom úrade nárok na pozemok, ktorý v tej dobe patril mestu.
Výzvy nerešpektovali
Urbarialisti poslali radnici prvý list v roku 1992. Potom doručili ešte ďalšie listy s rovnakým upozornením. Druhý v roku 2000, tretí 22. júna 2012 tesne pred predajom pozemku súkromnej osobe.
„Vyzvali sme mesto, aby všetky pozemky vydalo späť,“ hovorí Peter Maťuga, zástupca približne 70 oprávnených osôb z Veľkého Bysterca. „Na mestskom úrade som hovoril, nerobte hlúposti, lebo to bude mať zlú dohru.“ Aj tak k predaju došlo. Čuduje sa, ako mohlo mesto takto postupovať a neoveriť si všetky veci. „V ktoromkoľvek kúte Slovenska sa pri predaji pozemkov v prvom rade skúma, či nie je na to uvalená reštitúcia.“
Mesto predajom získalo 73-tisíc eur, časť za pozemky v reštitúcii.
Rozhodnutie súdu
Pozemok kúpil Martin Kováčik, ktorý ho rozdelil na dve parcely. Ponechal si časť, ktorá je v poriadku. Druhú časť, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, predal v septembri 2012 Vladimírovi Mišalovi za 15-tisíc eur.
„Chcel som tam postaviť rodinný dom,“ hovorí Vladimír Mišala. „Keď som začal vybavovať stavebné povolenie, z mesta prišlo zamietavé stanovisko, lebo celý pozemok okrem pár metrov rieši pozemkový úrad kvôli reštitúcii.“ Ocitol sa v nezávideniahodnej situácii. Nemá peniaze ani pozemok.
Pozemkový a lesný odbor na Okresnom úrad v Námestove vydal v marci 2014 rozhodnutie, v ktorom uznal reštitučný nárok urbarialistov. „V danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, pričom zmluva je od počiatku absolútne neplatná,“ píše sa v zdôvodnení, prečo mesto nemohlo byť majiteľom pozemku. „Nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode neplatnosti vedeli.“
V rozhodnutí sa ďalej píše, že každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť všetko, čo podľa nej dostal a takéto zmluvy o prevode sú zo zákona absolútne neplatné. Nadobúdateľovi nikdy nevzniklo vlastnícke právo k takýmto pozemkom a aj keď je založený list vlastníctva, tento nie je zákonnou prekážkou.
Mesto nesúhlasilo a vec skončila na krajskom súde. Ten o veci rozhodol v októbri 2014 a potvrdil rozhodnutie okresného úradu.
Radnica sa odvolala
„Mesto sa nestotožňuje s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v danej veci,“ zdôvodnil odvolanie prednosta mestského úradu Jaroslav Láštic. Spor skončil na Najvyššom súde.
Vladimír Mišala ešte pred súdom navrhoval mestu dohodu. „Žiadal som od mesta vrátenie 15-tisíc eur, ďalších tritisíc za projekt domu a tritisíc za iné náklady.“
Mesto mu ponúklo náhradný pozemok. V navrhovanej dohode o urovnaní malo dôjsť k vyrovnaniu medzi mestom, realitnou kanceláriou a Mišalom. „Spolu so zástupcami mesta sme boli na pozemku pod novým cintorínom a domom smútku,“ hovorí Vladimír Mišala. „Ale stredom parcely vedie rúra kanalizácie. S touto ťarchou je na výstavbu rodinného domu nepoužiteľný.“
Ďalšia spolupráca
„Sme sklamaní, pretože sme vyšli v ústrety záujmom občanov a mesta v súvislosti s budovaním lavice na Gäceľ,“ povedal Peter Maťuga. „Snažíme sa o korektné vzťahy s mestom. Ale vzťahy sa kalia.“
Urbarialisti totiž prenajali pozemok na brehu Oravy, na ktorom je nájazd na lavicu. Upozornil, že obidve strany čaká veľa vecí, ktoré musia spoločne riešiť. Napríklad komunikácie pod Kubínskou hoľou, lokalita Nad brehmi, kde stavajú rodinné domy.
Spor medzi mestom a okresným úradom musí nakoniec vyriešiť Najvyšší súd. Pripomíname, že urbarialisti čakajú na svoj pozemok od roku 1992. Vladimír Mišala zaplatil zaň v roku 2012, ale užívať ho nemôže.
