DOLNÝ KUBÍN. Najvyššia slovenská hokejová súťaž pozná už svojich majstrov. Ôsmykrát sa nimi stali hráči Košíc. Vo finále porazili Banskú Bystricu. Rozhodol až šiesty zápas. V bráne strieborných medailistoch chytal 21-ročný Andrej Košarišťan, odchovanec dolnokubínskeho hokeja. Aj zásluhou jeho vynikajúcich výkonov sa mesto spod Urpína teší z historického úspechu.
Ako sa s odstupom času pozeráte na finálovú sériu proti Košiciam?
Bola to veľmi vyrovnaná a kvalitná séria, ktorá sa musela divákom páčiť. Teší ma, že som si mohol zahrať vo finále. Kvôli zraneniu som ho spočiatku sledoval len z tribúny.
Boli ste veľmi sklamaný po prehranom šiestom zápase na domácom ľade?
Nie vždy sa podarí tímu dostať do finále. Vždy to bolí o to viac, keď ho mužstvo prehrá. U všetkých prevládal smútok a sklamanie.
I keď ste prehrali, pre Banskú Bystricu je strieborná medaila historický úspech. Vnímate to rovnako?
Celé mesto nám fandilo. Prežívalo to s nami, čo je podľa mňa to najdôležitejšie. Hokej hráme hlavne pre tých ľudí.
Prevládajú pri hodnotení celej sezóny najmä samé pozitíva?
Keď sa pozriem na celý ročník, tak tam boli pozitívne i negatívne veci. Som ešte mladý a mám ešte na sebe, čo zlepšovať, aby som sa posúval ďalej a ďalej.
Čo vás najviac v sezóne potešilo a naopak zarmútilo?
Teší ma hlavne strieborná medaila. Mám veľkú radosť aj z víťazstva Detvy v prvej ligy, pretože som tam počas sezóny hrával. Nepotešilo ma prehrané finále a niektoré úseky sezóny, ktoré mi nevyšli podľa predstáv.
V jednom tíme hrali s vami osobnosti ako Michal Handzuš či Tomáš Surový. Bola to pre vás veľká škola hokeja?
Takí hráči ako oni vždy prinesú do šatne špeciálny náboj. Sú to veľké osobnosti na ľade i mimo neho. Pre mňa bola česť hrať s takýmito hokejistami v jednom tíme.
Aké máte plány po skončenej sezóne?
Chcem si oddýchnuť a hlavne doliečiť koleno, aby som bol pripravený na ďalšiu sezónu.
Ostávate teda v Banskej Bystrici?
Zmluva sa mi skončila, ale klub má na mňa právo ešte dva roky. Takže uvidíme.
