Pravidelná súkromná autobusová linka zo Zuberca do Bratislavy od marca nepremáva, pre dotované vlaky. Hornooravskí starostovia sa obávajú, aby ju nenasledovali aj spoje verejného dopravcu.
ZUBEREC/NIŽNÁ. V pracovných dňoch a v nedeľu prepravovala zuberecká firma V-Trans cestujúcich zo Zuberca cez Oravice a Trstenú do Bratislavy. Mimo Oravu stála v Žiline, Trnave a v Bratislave. Od marca pravidelná linka nepremáva. Dôvodom sú dotované vlaky.
„Písali sme prezidentovi, ministrovi dopravy aj podpredsedníčke parlamentu,“ hovorí Margita Vrláková. „Odpísal jedine prezident, že o diskriminácii vie, ale na to, aby nám pomohol, nemá dostatočné právomoci.“
Verili, že bude lepšie
Štefan Vrlák celý život pracuje ako vodič. Podniká od roku 2004, so synom. „Začínali sme s dvomi Karosami,“ hovorí jeho manželka Margita. „Keď vyšiel zákon, že autobusy staršie ako 16 rokov nemôžu premávať v pravidelnej autobusovej doprave, museli sme si na lízing kúpiť nový, ak sme chceli ďalej podnikať. Mýto či daň z motorových vozidiel sú riadne pálky. Verili sme, že keď splatíme autobus, bude to lepšie.“
Trochu aj bolo, do novembra 2014, kým nezačali študenti a dôchodcovia cestovať vlakmi zadarmo. „Keď ste chceli pomôcť, prečo aj cestovanie autobusmi nemajú študenti a dôchodcovia zadarmo?“ pýta sa Margita kompetentných. „Len preto, že železnice sú štátne? Jedným pomáhate a druhých idete potopiť. Hoci sme od nikoho nedostali ani cent, poskytovali sme zľavy študentom aj dôchodcom nad sedemdesiat rokov.“
Štát nás likviduje
Už v decembri firma zaznamenala 30-percentný pokles tržieb. Po ešte slabšom začiatku roka sa rozhodla od marca linku stopnúť, zatiaľ do septembra. „Zľavnené cestovanie vlakom aj pre pracujúcich nás celkom dorazilo. Ľudia nám stále volajú, aby si objednali miestenky. Až mi je do plaču, keď im vysvetľujem, že sme museli skončiť vďaka reformám. Hovoria, že je to škoda. Keby pre nás platili rovnaké podmienky ako pre železnice, mohli by sme ju obnoviť.“
Vrlákovci majú sedem detí. „Aj naše študovali v Bratislave. Keď chceli mať peniaze, zarobili si ich. Všetky pracujú na Slovensku, jedno ešte študuje. Celý život poctivo pracujeme, no z tejto situácie východisko nevidíme. Môj muž má 59 rokov. Kto ho teraz zamestná? Kto splatí naše pôžičky? Od štátu sme nežiadali žiadnu pomoc, chceli sme iba poctivo pracovať. A výsledok? Štát nás pomaly, ale isto likviduje, a ešte sa chváli, ako dobre robí.“
Nesystémové riešenie
Dotovanie železničnej dopravy kritizuje aj Združenie miest a obcí Hornej Oravy (ZMOHO). „Zvýhodniť časť obyvateľstva v jednej republike považujem za nesystémové riešenie,“ hovorí predseda združenia Ján Banovčan. „Dalo sa to riešiť iným spôsobom, napríklad zvýšením dôchodkov alebo rodinných prídavkov na študentov. Navyše, aj za prácou dochádzajúci zamestnaní ľudia, ktorí nebývajú v blízkosti železnice, musia platiť normálne cestovné, čím sú tiež znevýhodnení.“
Starostovia sa obávajú, že pokles cestujúcich povedie k zrušeniu spojov. „Chcem nadniesť túto problematiku na Rade ZMOSu,“ povedal Banovčan. „Aby to bolo spravodlivé, náklady na cestovanie minimálne po najbližšiu železničnú stanicu by mohla pokryť dotácia pre autobusových prepravcov.“
Čakajú na čísla
„Bezplatné a zľavnené vlakové lístky ovplyvňujú najmä spoje súbežné s vlakmi, a to najmä tam, kde sú stanice blízko seba,“ povedal na aprílovom rokovaní ZMOHO Ján Lenčucha, vedúci dopravy trstenskej prevádzky SAD Liorbus. „Dopad majú aj na linky, kde sme to nepredpokladali, napríklad z Nižnej do Zábiedova. Ľudia, ktorí ňou cestovali do Tvrdošína, dnes uprednostnia vlak.“
Župa pre tento rok zvýšila rozpočet zmluvným dopravcom o osem percent. Či to bude stačiť na vykrytie strát spôsobených dotovanou vlakovou dopravou, zatiaľ nevedno. „Budeme to vedieť vyčísliť až po zhodnotení prvého štvrťroka,“ povedal Igor Janckulík z komisie dopravy pri krajskom zastupiteľstve.
