RABČA. Polhoranka ukázala pred piatimi rokmi po silných dažďoch svoju silu. Strhla most, napáchala aj ďalšie škody. Viacerí Rabčania sa obávali o svoj majetok.
Nízke brehy
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý Polhoranku spravuje, upravil časť brehov aj koryta. Podľa prednostu obecného úradu Vladimíra Briša by mal v úpravách pokračovať nielen na nej, ale aj na Soľnom potoku. „Brehy Soľného potoka gaceľovských borov sú projektované na dvadsaťročnú vodu. Žiadali sme, aby ich upravili na vodu storočnú.“ Navrhuje aj iné riešenie. „Možno by pomohlo postavenie derivačného kanála, ktorý by príval vody z vrchov pri Slanej vode odviedol do vedľajšieho potoka Bystrá. Bez neho hrozí, že námestie spláchne voda.“
Ale ani Bystrá valiaca sa od Rabčíc nemá dostatočne zregulované brehy. Nebezpečenstvo hrozí aj od nej.
„Starí otcovia na území medzi Soľným potokom a Bystrou nestavali, lebo vedeli, že je to oblasť, kde bývajú záplavy,“ hovorí Vladimír Briš. „Volalo sa to Gacelské bory a darilo sa tam akurát husiam.“
Polhoranka strhla pred piatimi rokmi most.
Záplavová oblasť
Pôvodné centrum Rabče stálo oproti kostolu. Za socializmu rozhodli, že treba využiť pozemky medzi spomínanými potokmi.
„Vtedy aj dnes je tam možno 150 spoluvlastníkov na meter štvorcový,“ hovorí prednosta. „Pozemky boli rozdrobené, preto sa nemal kto proti tomu postaviť. Tak vybudovali správne centrum v záplavovej oblasti. A my sa teraz čudujeme, že nás vytápa. Potrebovali by sme zregulovať približne kilometer Soľného potoka.“
Vodohospodárom sa do úprav nechce. „Soľný potok bol v minulosti v intravilánovej časti obce zregulovaný tak, aby odviedol povodňovú vlnu vyskytujúcu sa raz za 50 rokov,“ povedal hovorca SVP Ľuboš Krno. „Pred niekoľkými desiatkami rokov bol potok zregulovaný aj v extraviláne obce na dvadsaťročnú vodu. Keďže v súčasnosti sa rozširuje výstavba rodinných domov aj mimo pôvodného zastavaného územia, sú a budú rodinné domy v danej lokalite ohrozované povodňami.“
Upozornil, že zväčšenie kapacity koryta na bezpečné odvedenie prietoku na storočnú vodu je možné dosiahnuť buď rozšírením koryta alebo zvýšením brehov formou ochrannej hrádze. To by si však vyžiadalo aj výkup pozemkov od fyzických osôb, čím by vznikla stavba investičného charakteru. „Na ňu momentálne kvôli limitovaným finančným prostriedkom nemáme možnosti, takže ju nemáme zaradenú v pláne investícií.“ Zdôraznil, že na uvedených tokoch sú veľmi komplikované majetkové pomery, ktoré dlhodobo bránia systematickým úpravám. „Ďalšou prekážkou sú aj predstavy ochranárov, ktorí chcú korytá týchto tokov zachovať v ich prirodzenom režime.“
Netreba čakať
Bystrú spravuje štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý tiež nemá peniaze na približne kilometrovú úpravu.
Nespevnené brehy Bystrej sú výsledkom výstavby kanalizácie.
„Budeme chcieť, aby časť Bystrej dorobili od Polhoranky aspoň po hlavnú cestu a most, čo je približne 200 metrov,“ hovorí prednosta.
Poukázal na narušenie brehov Bystrej pri výstavbe kanalizácie. Bytovka sa nachádza desať metrov od toku. Po dažďoch alebo prietrži mračien stačia dve hodiny zvýšeného prietoku a rozbúrená voda brehy odplaví.
„Netreba čakať, kým sa voda vyleje, ale treba tomu predchádzať,“ hovorí starosta Július Piták. „Hľadáme také možnosti a riešenia proti povodniam, ktoré ochránia majetok a životy ľudí.“
