ZÁZRIVÁ. Zázrivá sa skladá z 11 osád – dolín Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie. Rozprestierajú sa na 67 kilometroch štvorcových v šesťstometrovej nadmorskej výške.
Ticho a hviezdy
Kedysi najväčšia obec Oravy mala v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia viac ako 4100 obyvateľov, v súčasnosti tam býva necelých 2700. Dnes z takmer 1100 súpisných čísiel približne 300 tvoria chaty. Väčšina z nich pôvodne slúžila ako rodinné domy, časť z nich sú prestavané humná.
„Na prstoch jednej ruky by som spočítal rodiny, ktoré žijú na lazoch,“ povedal starosta Matúš Mních. „Okolo seba majú už len rekreačné chaty.“
Majiteľom jednej z nich je 82-ročný Jozef Matúš. Po absolvovaní päťročnej meštianky išiel študovať do Dolného Kubína na osemročné gymnázium.
„Býval som na internáte. Po jeho absolvovaní som odišiel do Prahy, pôsobil vo Francúzsku a nakoniec skončil v Trnave.“ Do rodnej dediny a domčeka v Plešivej, v časti volanej pod Balkánom, sa vždy rád vracia. „V každom Zázrivčanovi je veľa divočiny, ktorá si ťa pritiahne. Najradšej by som tam býval, no sú tam drsné podmienky. Ale také ticho a oblohu plnú hviezd nezažijete nikde inde.“
Odkaz pre zlodejov
Jozef Matúš využije každú príležitosť, aby sa z uponáhľanej Trnavy dostal na kopanice v Zázrivej. „Prežil som tu detstvo, pásol ovce po kopcoch. Teraz cez leto nasuším seno pre srnky, opečiem slaninku. Úžasná romantika. Minulý rok sa tu obšmietal medveď, ale ak si dáš pozor, tak ti neublíži.“
Vo Francúzsku má Jozef Matúš priateľov a známych. Naposledy za ním prišlo až 24 obyvateľov krajiny galského kohúta. Pýtali sa ho, či sa nebojí sám na kopci medzi horami. „Kdeže. Veď tu je bezpečnejšie ako v Paríži.“
Romantickú idylu pred niekoľkými rokmi narušili zlodeji. Priťahujú ich prázdne chalupy.
Niekoľkokrát sa vlámali aj ku Jozefovi Matúšovi. Odvtedy svoju chalúpku radšej nezamyká. „Pred zlodejmi ťa neochráni žiadny zámok.“
Preto im nechal odkaz pripnutý na dverách. „Pán zlodej. Kľúč od tejto časti vchodu máš v dverách. Otvor si kľúčom a nenič mi dvere. V rodinnom bufete máš dobré vínko. Občerstvi sa a pred krížikom na čelnej stene pomodli sa jeden Otčenáš, aby ti Pán Boh dal vnuknutie, zanechať zlodejské chodníčky.“ Odvtedy ho nevykradli.
