DOLNÝ KUBÍN. Ján Ľubek si deň pred Zeleným štvrtkom prebral kľúče od budovy bývalej Základnej školy Nemocničná. Mestu za ňu zaplatil 240-tisíc eur.
S Máriom Solárom, ktorý je spoluinvestorom, sme si pozreli časť budovy. Zaujímali sme sa hlavne o priestory, ktoré využívala Súkromná stredná odborná škola podnikania a Súkromné bilingválne gymnázium.
Obrovská strata
Na februárovom mestskom zastupiteľstve sa poslanec Jozef David zaujímal o náklady na prevádzku budovy školy. Interpeláciou sa zaoberal vedúci organizačného odboru Patrik Bartoška. Z odpovede sme sa dočítali, že nájmy nedokázali pokryť všetky náklady na prevádzku budovy. Rozdiel je zarážajúci. Radnica od roku 2010 do roku 2014 musela z vlastných zdrojov zaplatiť až 233-tisíc eur. Strata sa ešte zvýši po vyúčtovaní za prvé tri mesiace tohto roku.
„Problém nevýhodných nájomných zmlúv, medzi nimi aj v priestoroch bývalej Základnej školy Nemocničná, dostala za úlohu vyriešiť Bartoškova predchodkyňa vo funkcii už v roku 2011,“ povedal vedúci kancelárie primátora Vladimír Adamec. Úprava výšky nájomného sa nestretla u nájomcov s pochopením, hrozil ich odchod a tým aj strata príjmov.
„Mesto sa rozhodlo ísť cestou odpredaja budovy. Naviac, zákon o energetickej efektívnosti výrazne predražil prevádzkovanie verejných budov. S tým súvisela povinnosť investovať približne stotisíc eur do rekonštrukcie a zateplenia pre mesto nepotrebnej budovy.“
Kúrenie bez regulácie
Budova neslúžila svojmu pôvodnému účelu od školského roku 2005/2006. Od tohto obdobia ju mesto prenajímalo. Medzi nájomcami bola aj Katolícka univerzita, stredná škola a bilingválne gymnázium, Aktiv centrum, ubytovňa, posilňovňa, základná umelecká škola, sklad civilnej obrany, zubná ambulancia, byt správcu a ďalší.
Mesto do budovy investovalo minimálne. Videli sme to na zatečenom strope v priestoroch gymnázia.
Voda poškodila strop.
Všimli sme si, že na väčšine radiátorov neboli regulačné ventily. Je veľmi pravdepodobné, že kúrili na plný výkon, čo výrazne prispelo k veľkej spotrebe tepla a teda aj vysokým prevádzkovým nákladom. Na otázku, prečo mesto do zmlúv nezahrnulo aj platenie spotrebovaných energií v plnej výške, povedal Patrik Bartoška, že rozpočet energií by bol pri neexistencii samostatných meračov zložitý, preto boli do niektorých zmlúv umiestnené paušálne prevádzkové náklady.
V stanovisku Vladimíra Adamca sa uvádza, že technicky nebolo možné od vykurovania odpojiť neobsadenú časť budovy, preto vykurovaná, respektíve temperovaná bola v zimných mesiacoch celá bývalá základná škola. Mestu však nájomníci uhrádzali náklady za teplo len za nimi využívané priestory.
Koľko metrov štvorcových využívali?
Zmluvy určujú, aké priestory môžu nájomcovia využívať. Stredná škola podnikania a gymnázium zmluvu pravdepodobne nedodržiavali dlhšiu dobu.
Mesto pred desiatimi rokmi podpísalo nájomnú zmluvu so strednou školou. Za necelých 250 metrov štvorcových ročne platila nájom 545 eur. Za energie ďalších 5271 eur. Škola sa postupne rozrastala. Pred piatimi rokmi k nej pribudlo Súkromné bilingválne gymnázium. Vedenie však túto skutočnosť radnici neoznámilo. Neoznámilo ani zabratie ďalších častí budovy bez úpravy nájomnej zmluvy.
„Potrebujeme mať desať tried, k tomu priestory pre pedagógov,“ povedala minulý rok riaditeľka gymnázia Alena Hrivnáková, keď dostala od mesta výpoveď zmluvy a musela hľadať náhradné priestory. V tej dobe gymnázium navštevovalo približne 120 študentov a pracovalo tam 25 zamestnancov. Pre takmer 150 ľudí malo stačiť 250 metrov štvorcových. Na jednu osobu pripadali necelé dva metre štvorcové plochy. V takých podmienkach by gymnázium fungovať nemohlo a ani nefungovalo. Presvedčili sme sa o tom nielen pri prehliadke prázdnej budovy, ale aj počas niekoľkých návštev v čase vyučovania.
„Predmet nájmu bol jasne zadefinovaný, išlo o osobitné krídlo a tento bol podľa našich vedomostí nájomcom užívaný od začiatku až do skončenia nájmu,“ hovorí Vladimír Adamec.
O budovu sa staral správca Ján Domin, ktorý tam býval v služobnom byte. „Gymná-zium zaberalo poschodie celého jedného krídla, ktoré je dlhé približne sto metrov, široké desať.“
Mário Solár rozmery upresnil. „Dĺžka je 94 metrov, šírka 10,5 metra. K tomu treba pripočítať časť chodby pri vstupe do gymnázia.“
Z týchto informácií vyplýva, že gymnázium namiesto 250 metrov štvorcových pravdepodobne využívalo približne štvornásobne väčšiu plochu. Ale platilo len podľa pôvodnej zmluvy.
Riaditeľka gymnázia Alena Hrivnáková na našu otázku, aké priestory a koľko metrov štvorcových využívali, odmietla odpovedať. „Považujem to za bezpredmetné,“ dodala.
„Problematikou efektívnosti využitia bývalej školy sa začalo vážne zaoberať nové vedenie mesta po roku 2010, pričom proces bol zavŕšený nedávnym predajom uvedenej nehnuteľnosti,“ povedal Vladimír Adamec.
To nič nemení na skutočnosti, že za tú dobu mesto prerobilo na budove približne 250-tisíc eur.
