Rekultivácia skládky v Istebnom alebo ničnerobenie. Čo je lepšie?

Riaditeľ Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied hovorí, že rekultivácia troskoviska v Istebnom neohrozí životné prostredie.

Diskusia o zámere spoločnosti OFZ, a. s., zrekultivovať s pomocou fondov EÚ starú haldu trosky v Istebnom, naberá na dynamike. Firma tvrdí, že použije najmodernejšie technológie a nijako pritom nepoškodí životné prostredie. Aktivisti a odporcovia zámeru sa naopak domnievajú, že zásahom do troskoviska sa uvoľnia jedovaté látky. Hovorí riaditeľ Ústavu anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Boča.

Sledujete diskusiu na Orave ohľadne starej haldy trosky v Istebnom?

Priebežne túto diskusiu sledujem. Navyše, v tomto období sa podľa mojich informácií pripravuje na Slovensku viacero projektov, či už odstraňovania starých ekologických záťaží alebo využívanie nerastných surovín, pretože máme možnosť čerpať na tieto projekty fondy EÚ, a malo by to byť aj jednou z priorít u nás doma na Slovensku napríklad aplikovaného výskumu.

Niektorí ľudia na Orave sa domnievajú, že troskovisko je treba nechať tak, ako je. Tvrdia, že keď sa začne troska ťažiť a drviť, môžu sa uvoľniť nebezpečné látky a dôjde ku poškodeniu životného prostredia.

Životné prostredie už poškodené je. Ako chemik sa môžem vyjadriť len v tom zmysle, že rekultivácia troskoviska je určite pre tamojšie životné prostredie z dlhodobého hľadiska lepšou alternatívou ako ničnerobenie. Troska tam bola vyvážaná od 50. rokov minulého storočia, pretože vtedy sa na životné prostredie veľmi nehľadelo. Pokiaľ dnes existuje šanca a peniaze na akúkoľvek rekultiváciu tejto haldy, treba ju podľa mňa urobiť. Troska ako taká predsa nemá v prírode čo robiť. Je to odpad a ekologická záťaž. Druhá možnosť už pravdepodobne tak skoro nepríde.

Ľudia sa obávajú uvoľnenia jedovatého chrómu. Hrozí také niečo?

Podľa dokumentov, ktoré som mal k dispozícií, sa v halde nachádzajú objekty obsahujúce aj chróm. Otázka, či sa tento chróm môže uvoľniť, je tak trochu nesprávna, keďže uvoľňovanie chrómu sa dialo a aktuálne deje do spodných vôd, síce nie nad povolené limity, ale predsa len v zvýšenej miere. Navyše, chróm sa v halde nachádza už desaťročia a prirodzene zreagoval na formu, ktorá nie je karcinogénna. Preto ak existuje možnosť na odbornú a systematickú sanáciu haldy spôsobom, ktorý sa používa dnes v 21. storočí, tak to treba vnímať ako neopakovateľnú šancu.

Ale predsa len, ľudia majú obavy...

Zlúčeniny chrómu sa používajú aj na výrobu farieb, náterov proti korózii, lekárskych prístrojov, plechov a rozličného náradia. Využíva sa aj v keramickom a gumárenskom priemysle. Dokonca chróm si kupujeme aj v lekárni v rôznych potravinových doplnkoch. Medzi tým, že ľudia majú obavy, a tým, že im niečo reálne hrozí, je veľká vzdialenosť. Neviem si predstaviť, žeby EÚ a jej fondy podporili akýkoľvek projekt sanácie nejakej ekologickej záťaže, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil životné prostredie, či dokonca zdravie ľudí. Na to je Únia mimoriadne citlivá. Navyše odstraňovanie ekologických záťaží je práve cestou ku zlepšeniu životného prostredia. Môžeme sa na to pozrieť aj ináč. Keď niekoho bolí zub, tak aj keď má obavy, tak sa nakoniec k tomu zubárovi vyberie.

Autor: Viktória Vasilenková

Erika Jurinová: Máme šancu zbaviť sa ekologických záťaží, ale...

Pred Vianocami som prvýkrát počula o zámere firmy OFZ, a. s., na rekultiváciu skládky. Moja prvá reakcia bola: Super, konečne sa s tým po toľkých rokoch urobí koniec a nechápala som nesúhlasné hlasy aktivistov a odborníkov, ktorí sa zaoberajú odpadmi, alebo tých, ktorí sa o svoje prostredie starajú nie len akademicky, ale reálne.

Veď na čo lepšie ako na vysoko nákladné odstránenie enviro záťaže by sme mali použiť eurofondy.

Ten, kto si našiel čas a preštudoval zámer spomínanej firmy, však musel zostať veľmi sklamaný. O sanácii a rekultivácii sa totiž v zámere nepíše takmer nič a ak, tak len (parafrázujem): ako je super mať namiesto haldy pekný parčík, kde budeme všetci radi chodiť odpočívať.

Na wikipédii, dostupnej pre všetkých, sa píše: „Sanácia: náprava nežiaducich pomerov, podmienok, prostredia a pod., ozdravenie; ... v ekológii: zastavenie alebo odstránenie ekologických škôd (napr. znečistenia pôdy), vrátenie do nedotknutého stavu (napr. rieku)“.

V minulom čísle MY Oravských novín sa riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV vyjadroval, predpokladám, k zámeru spoločnosti OFZ, a. s., Istebné Technologická linka na sanáciu haldy trosky z výroby ferozliatin. A nadobudla som pocit, že píše o niečom úplne inom.

V článku totiž čitateľov zavádza úvahami o odstraňovaní enviro záťaží, ktoré však zámer vôbec nerieši. Ide o podnikateľský zámer súkromnej firmy, ktorý sa nesmie ani náhodou zamieňať so skutočným odstraňovaním starej ekologickej záťaže.

V tomto období sa Slovensko má šancu zbaviť niektorých enviro záťaží, ale je nutné vedieť, že kompletné postupy musia byť vopred presne zadefinované, aby sa nestalo, že výsledkom bude zhoršenie stavu, a nie danie do pôvodného stavu.

Tak, ako je zámer naformulovaný, je zameraný len na rozomletie trosky až na veľmi jemnú štruktúru, vyťaženie a využitie niektorých prvkov vhodných pre ferozliatinársku výrobu, vyseparovanie nebezpečného odpadu a späť uloženie zostatku na skládku.

Nikto netuší, kde bude ukladaný nebezpečný odpad po čiastočnej separácii, keďže povolenie na ukladanie nebezpečného odpadu na skládku široko-ďaleko nie je a prečo chcú ukladať zvyšky po separácii, ktoré vonkoncom neprestanú byť nebezpečné, späť na pôvodnú skládku, ktorá už nemá povolenie na prevádzkovanie, či dokonca rozširovanie. (Odborníci sa čudujú, prečo nepoužijú napr. i solidifikáciu, ktorou by sa opäť znížil obsah niektorých škodlivín.) Realizovanie doteraz prístupného návrhu asanácie by len rozšírilo nebezpečenstvo znečistenia životného priestoru na dolnej Orave.

Veľmi si prajem, aby v Istebnom prebehla rekultivácia skládky, ale tak, aby každý jeden krok bol vopred jasný, a iba tak, aby sa enviro záťaž odstránila. Žiadne čiastkové, nejednoznačné a nejasne formulované riešenia nie sú pre región a najmä pre zdravie občanov dobré.

Až s pobúrením som si prečítala zľahčovanie nebezpečenstva prvku CR6+, o ktorom všetci chemici vedia, ako ľahko sa uvoľní (z rozomletej zmesi) a ako rád a jednoducho priľne k živej bunke nielen človeka, špeciálne v pľúcach, ale i rastlín a živočíchov. Ak sa niekomu zdá, že rakovina a iné pľúcne choroby na dolnej Orave nie sú pozostatkom bývalej ferozliatinárskej výroby, tak je asi z iného sveta.

O zvýšenom obsahu chrómu v pôdach predsa existujú údaje v Geochemickom atlase Slovenskej republiky. U odborníka absolútne nepredpokladám, že nedokáže posúdiť rozdiel medzi výrobou ferozliatin, ktorej vedľajšími produktmi sú mnohé nebezpečné látky, nielen CR6+ a tým, že chróm je súčasťou mnohých hotových produktov.

V tejto chvíli firma pripravuje správu, ktorá má (musí) byť doplnená o vyššie spomenuté chýbajúce oblasti a o veľa ďalších dôležitých informácií, ktoré zo zámeru nie sú jasné. Na základe nej sa budú posudzovať riziká vplyvu na životné prostredie.

Čakáme, čo z tohto z procesu vzíde. Zostáva už len veriť v to, čo pán riaditeľ píše v závere svojho vyjadrenia: „Neviem si predstaviť, že by EÚ a jej fondy podporili akýkoľvek projekt sanácie nejakej ekologickej záťaže, ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil životné prostredie či dokonca zdravie ľudí.“

Tiež si to neviem a ani nechcem predstaviť.

Erika Jurinová, podpredsedníčka Národnej rady SR