Kým sa tak stane, chce to získať grify pri práci s väčšou metrážou a dokončiť školu.
PÁRNICA. Pol roka trvajúca rekonštrukcia priestorov bývalej pošty je hotová. Múzeum starých materí v obecnej budove v strede dediny má nového suseda, modrotlačiara Mateja Rabadu z Dolného Kubína.
Do remesla sa pustil koncom marca. Ako sa mu darí v novej dielni? „Výborne. Keď som prvýkrát napúšťal nádrž, celú dielňu som vytopil,“ hovorí s úsmevom.
Maximálne využitý priestor
Stred dielne zaberá tlačiarenský stôl dlhý dva metre. „Aby som mohol potlačiť desaťmetrový kus bavlny široký 145 centimetrov, na obidvoch stranách sú osadené tyče na rolovanie látky,“ zoznamuje nás Matej so zariadením, ktoré na mieru zhotovil miestny stolár Ján Piroh.
Potlačená látka schne sedem dní na rebrinách osadených v strope. Bez rebríka sa Matej nezaobíde. „Snažili sme sa maximálne využiť priestor. Na rebriny vojde 80 metrov látky. Mesačná produkcia dielne je raz toľko.“
Príprava na tlač je zdĺhavá, trvá štyridsať minút. Látku treba napnúť a pomocou špeciálneho spreja nalepiť na stôl, aby sa nehýbala. Nasleduje vymeranie vzoru. „Je to ručná výroba, pri ktorej nie je možné docieliť strojovú presnosť. Čo je na druhej strane možno hodnotou, keďže každý kus je jedinečný.“
S rezervou treba pracovať rýchlo, aby nezaschla.
Ticho pretína zvuk stierky po site. Tlačiť sa musí rýchlo, aby rezerva neuschla. „Je to dosť pravidelný vzor, som celkom zvedavý, ako to vyjde.“ Samotná tlač trvá päť minút. Kým umyté sito uschne, Matej si pripraví ďalší kus látky.
Nad zemou
V rohu miestnosti sa nachádza nádrž. „Vo väčšine dielní sú zakopané v zemi. Keďže podo mnou je pivnica, museli sme nádrž vymurovať. Dovnútra sme osadili plastovú vaňu. Aj keď je v nej viac ako kubík vody, pod nami zatiaľ vyzerá byť všetko v poriadku. Rám s háčikmi, ktorý drží látku, spúšťam a vyťahujem pomocou kladky s navijakom. Aby uniesol desať metrov mokrej látky, museli sme ho osadiť do krovu.“
Päť minút v kype, päť minút na vzduchu. FOTO: ARCHÍV MR
Po skončení farbenia Matej položí na nádrž rošt. Látku zvesí a operie v práčke. Keď ju následne vyplácha v druhej menšej nádrži so slabou kyselinou sírovou, ukáže sa biely vzor. A znovu do práčky, aj s trochou škrobu. Po mangľovaní, ktoré si dohodol v susednom Istebnom, je látka pripravená na predaj.
Čo je pravá modrotlač
Na modrotlač Oravčan používa bavlnu z ružomberského veľkoskladu. „Zohnať dobrú látku je problém. Nie všetko, čo sa vydáva za stopercentnú bavlnu, ňou aj je. Pravda sa ukáže po ponorení látky do indiga. Polyesterové vlákno sa nevyfarbí. Vhodnú látku, ktorá by dobre prijímala farbivo, som hľadal dlho.“
Na rebriny vojde osemdesiat metrov látky.
Aby zistil, či je v kype všetko v poriadku, pred farbením metráže do nej najprv ponorí kúsok na skúšku. „Ak vychádza svetlejšia, dosypem indigo, ak dobre nefarbí, dosypem niečo iné. Ak podfarbuje vzor, musím odčerpať vodu a kypu doriediť. Viem, čo robiť, ak je farba príliš žltá alebo roztok mazľavý. Najviac som sa naučil v dielni v moravských Strážniciach. Keby som mal na všetko prísť praxou, trvalo by mi to niekoľko rokov. Doteraz sa s nimi radím, vždy mi ochotne pomôžu. Nevnímajú ma ako konkurenciu, sú radi, že sa remeslo udržiava. Veľa sa dnes diskutuje o tom, čo je pravá modrotlač. Myslím si, že moja ňou je, pretože dodržiavam tradičnú metódu. Zmenil som iba spôsob nanášania vzoru na látku. Nepoužívam drevené formy, ale sieťotlač.“
Prečítajte si tiež:
Ako prať modrotlač
Indigo si Matej objednáva v Nemecku, kde sídli firma, ktorá ho do Európy dováža ako jediná.
„Rozpustené indigo má žltozelenú farbu. Oxidáciou sa mení na modrú. Látku nechávam v kype päť minút, potom ju vytiahnem na vzduch a po piatich minútach opäť ponorím. Aby prijala potrebné množstvo farbiva, celý proces sa opakuje päťkrát. Ak pri praní látka púšťa farbu, ide o jemný zostatok indiga, ktorý sa nezafixoval. Podľa mojich skúseností po piatich praniach by malo byť všetko v poriadku. Keď sa stane, že sa biele tričko zafarbí od modrotlače, po opätovnom vypratí modrá zmizne. Bežne kombinujem pri bytových doplnkoch modrotlač s bielou bavlnou.“
Matej odporúča prať modrotlač v roztoku z jadrového mydla pri 30 stupňoch.
Aj ja si prosím z tých nezdarov
Po polročnej prestávke nie všetko vychádza podľa predstáv. Matej sľúbil na predaj 50 metrov modrotlače v piatich tradičných a piatich vlastných vzoroch s prírodnými motívmi. Potom sa chcel venovať škole.
„Dosiahnuť rovnomernú tlač pri šírke látky 145 centimetrov a dĺžke 10 metrov je o čosi náročnejšie ako pri doterajších štyroch metroch a šírke 80 centimetrov,“ zveruje sa na sociálnej sieti. „Farbenie v päťnásobnom objeme kypy prinieslo 30 metrov nezdarov. Žiaľ, práve tieto boli určené na predaj, takže modrotlače sa budete môcť dočkať začiatkom leta, po ukončení môjho štúdia.“
Priaznivcom techniky nepodarky vôbec neprekážajú. „V chybičkách krásy sa skrýva to správne čaro,“ píše Viktória. „Aj ja si prosím z tých nezdarov,“ pridáva sa Lucia k netrpezlivým čakateľom na látky.
Párnická modrotlač bude na predaj až od leta.
Správny odtieň modrej
Najviac metráží zatiaľ Dolnokubínčan predal cez Ústredie ľudovej umeleckej výroby. „Ako prvé sa vypredali moje vzory, čo ma ako dizajnéra milo prekvapilo a potešilo. O modrotlač sa zaujímajú všetky vekové generácie. Veľa sa využíva na patchwork. Šírka 85 centimetrov, ktorú som vyrábal doteraz, dosť ľudí odrádzala. Aktuálnych 145 centimetrov ponúka ďaleko väčšie využitie.“
Za meter modrotlače zaplatí zákazník 15 eur. Vybrať si bude môcť z aktuálnej ponuky, alebo si objednať konkrétny vzor a dva-tri týždne počkať. „Dôležité je odhadnúť aj správny odtieň modrej,“ dopĺňa Matej. „Veľa ľudí chce svetlejšiu, pretože klasická v tme vyzerá ako čierna.“
Popri práci chce Matej pokračovať v prezentácii techniky. Za záujemcami bude aj naďalej cestovať a tvorivé dielne zorganizuje aj v Párnici. „Nech diplomová práca dopadne čo najlepšie, aby sme sa čo najskôr dočkali modrotlače,“ píše Matejovi Anna. Prezradíme, že diplomovka Mateja Rabadu oživí sobášnu sieň na obecnom úrade v Párnici. Ale o tom niekedy nabudúce.
O umelcovi bude zanedlho počuť svet
„Keď Matej poslal na úrad e-mail, či nemáme vhodný priestor na dielňu, hneď mi napadla voľná miestnosť, ktorú mali predtým prenajatú muzikanti,“ hovorí párnická starostka Milada Antalová. „Keďže som veľký zástanca všetkého prírodného, pôvodného a ľudového, a spojenie modrotlače a mladého chalana bolo vzrušujúce, hneď som vedela, že to môže fungovať.“
Zatraktívnenie obecného múzea, ktoré je hneď vedľa, tvorivé dielne, možnosť pozorovať vznik modrotlače – to sú hlavné dôvody pre áno výtvarníkovi, ktorý má navyše v Párnici korene. „Všetko dopadlo tak, ako som si priala,“ teší sa starostka. „Matej, mimochodom veľmi príjemný a pracovitý, si začal plniť sny. Pre obec je veľkým potešením, že môžeme byť pri začatí kariéry mladého umelca, o ktorom bude zanedlho počuť svet.“
Výrobu a prezentáciu modrotlače chce samospráva zaradiť aj do programu Párnického švábkobrania.
lš
Prečítajte si tiež:
