Keď sa Peter ohliada dozadu, automaty sa mu vynárajú už v detstve. Otec ho občas zobral na pivo, a keď nechcel, aby ho syn otravoval, dal mu pár mincí. Ten blikot a cingot mincí neskôr Petrovi učaroval natoľko, že dnes má v zdravotnej karte diagnózu F 63.0 – patologické hráčstvo.
Minca k minci
Navštevovať herne s automatmi cielene začal Peter až na strednej škole. Tak ako sa tempo ich vyhľadávania zrýchľovalo, tak sa zrýchľovalo aj tempo strácania kamarátov. „Najprv vráť,“ počúval odvšadiaľ. Niektorí už nereagovali slovne, ale priamo fyzickým útokom.
Keď sa Petrova závislosť prevalila už aj doma, a týždenný prídel začal mať limity a obmedzenia, začal vymýšľať iné spôsoby nadobúdania peňazí. Nie, neboli to len krádeže, pomyslel aj na brigády. Čas medzi výplatami bol však hneď od začiatku pre neho pridlhý.
Podobne ako pri iných závislostiach, aj pri gamblerstve hovoria odborníci o niekoľkých štádiách rozvoja závislosti. Tretie nazývajú fázou zúfalstva. „Človek sa odcudzuje od rodiny a priateľov, prehráva, prichádzajú výčitky svedomia, panika, trestné činy, podmienečné tresty, beznádej, myšlienky na samovraždu, spojenie hráčstva so závislosťou na alkohole a odvykacie problémy.“ Tu sa Peter dostal.
Až v ďalších fázach začína gambler poctivo hľadať pomoc. Tu sa Peter nedostal.
V istom supermarkete ho kamery nachytali prvý raz, po roku pri narušovaní domovej slobody druhý raz. Aj prvý aj druhý prípad sa dostal až pred súd a Peter sa z rozsudku potešil ako z výhry. V oboch prípadoch dostal len podmienečný trest.
Foto: Ján Krošlák
Nápad s kopírkou
Keď sa po druhej podmienke zľakol porekadla trikrát a dosť, dostal iný nápad – dobrý kopírovací stroj nestojí až tak veľa. Opäť sa mu raz podarilo presvedčiť starú mamu. Z našetreného dôchodku mu dala peniaze napriek tomu, že jej to jeho rodičia vyslovene zakázali. „Peťko je dobrý chlapec,“ hovorila vždy. Aj bývať k nej prišiel. Narúbal, pokosil, popolieval záhradu. Za peniaze.
„Naozaj si to kúpil,“ ukazovala rodičom Petra kopírku v jeho izbe. Vtedy ešte rodičia netušili, že práve tá kopírka zastaví celé to šialenstvo. Na splatenie jeho dlhov si už dvakrát museli zobrať pôžičku. Pozamykali a pozbavovali sa všetkého, čo by mohol Peter z domu ešte odniesť a predať. Už prestali dúfať, že sa to celé nejako utrasie, že si to okolie nevšimne. Pochopili, že syn je chorý.
Namnožil peniaze
„Skúsim to, nekupoval som tú kopírku nadarmo,“ povedal si raz večer Peter a na sklo položil zopár bankoviek. „Ešte sa dobre trafiť aj s druhou stranou a je to.“
Falšovanie peňazí a ich dávanie do obehu je definované v trestnom zákone ako zločin. Vinníkovi hrozí trest odňatia slobody na sedem až desať rokov.
Oklamať čašníkov v prítmí barov sa podarilo Petrovi dvakrát. Vydali mu z falošnej päťdesiatky. V treťom zasiahla polícia.
Začal kolotoč predvolaní, vyšetrovaní, dokazovaní. Prokurátor nakoniec Petra obžaloval zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov. Hlavné pojednávanie na okresnom súde malo byť pár dní pred Vianocami.
Z trestného zákona
Zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov sa podľa trestného zákona dopustí ten, kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere, alebo kto tak urobí v úmysle dať ich ako pravé.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin. Pre dokonanie trestného činu postačuje samotné vyhotovenie falšovaných peňazí v úmysle dať ich ako pravé. Falšovanými peniazmi sa rozumejú akékoľvek napodobneniny, ktoré vzhľadom na svoju kvalitu môžu byť zamenené s pravými peniazmi pri ich uvádzaní do obehu, a to hoci len za určitých špecifických okolností, napríklad pri platení za zníženej viditeľnosti v nočnom podniku a podobne.
V súdnej sieni
„Je pravda, že som si vtedy niečo vytlačil,“ uznal pred senátom Peter. „Ale nechcel som tými bankovkami platiť. Len som skúšal funkčnosť tlačiarne. Potom ale prišla priateľka a ja som chcel, aby videla, že mám peniaze. Mal som aj stopäťdesiat pravých, z ktorých som jej dal asi šesťdesiat, na benzín a tak, aby som všetko neminul.“
Išli do herne. Hral. Prehral. Potom vraj Soňa chcela ísť na večeru. „Počítal som s tým, že ona tie moje pravé peniaze má. Nemala. Prehrala ich v automatoch tiež.“
Ako ďalej hovoril z lavice obžalovaných, Soňa ho presviedčala, že má ešte päťdesiatku. „Povedal som jej, že s tým sa nedá platiť, ona si ich však zobrala a zaplatila. Potom odišla na záchod, ale už sa nevrátila. Prišli policajti.“
Peter priznal, že vytlačil asi dvadsať až tridsať papierov, tie však potom policajtom dobrovoľne pri domovej prehliadke dal. Spochybnil však zápisnicu vyšetrovateľa, v ktorej bolo uvedené, že falošnou bankovkou platil on. „To mi odporučil vyšetrovateľ, aby som tak vypovedal, lebo že je zbytočné do toho pliesť priateľku, aj tak bude z toho len podmienka,“ snažil sa vyhovárať.
Na pojednávanie súd pozval ako svedkyňu Katku, ktorá v tom čase pracovala v herni. Ona však tvrdila, že falošnou päťdesiatkou platili traja ľudia, boli to dvaja muži a jedna žena, ktorí mohli mať tak do 30 rokov. „Hneď som spoznala, že bankovka je falošná, bola na papieri, ktorý vyzeral ako pijak. Presviedčali ma, že je pravá, iba špinavá, lebo idú z roboty. Išla som ju overiť do baru a zavolala som policajtov.“
Sedem rokov natvrdo
Petrov obhajca postavil obhajobu na pochybnostiach o ovládacích schopnostiach obžalovaného v čase spáchania činu. Spôsobiť to mohla autohavária spred troch rokov. „Tiež má kartu v psychiatrickej ambulancii,“ povedal.
Senát teda nariadil vyšetrenie Petrovho duševného stavu. „Nič nenasvedčuje čo i len zníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností v čase, keď sfalšoval peniaze,“ vyplynulo zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva, farmácie a psychiatrie.
Až vlani na jar však psychiatrička diagnostikovala u Petra depresívnu poruchu a patologické hráčstvo. „Áno, prišiel, liečebný režim nedodržiaval, keď bol u mňa v jeseni, depresie mal ešte výraznejšie.“
V prípade, ak by sa Peter nepodrobil odvykacej liečbe, mohol by byť jeho pobyt na slobode nebezpečný. Aj to zobral súd do úvahy. Nakoniec mu vymeral sedem rokov väzenia, zároveň neuložil ochranné opatrenie – odvykacie ambulantné liečenie od hráčskej závislosti.
„Dobre tak,“ vydýchli si rodičia. „Pomôže mu to zabudnúť na hranie, zastaví sa kolotoč klamstiev, podvodov a narastajúcich dlhov.“ Pocit, že kedykoľvek sa ohlási nejaký ďalší veriteľ, ich však prenasleduje dodnes.
