Cestovatelia boli z vrchu nadšení, z lode sklamaní. Na ďaleký blízky východ sa určite vrátia.
Keď Michal Uhorskai zo Bzín a Jaroslav Kostroš prešli rôzne slovenské kopce, začali sa obzerať po zahraničí. Na výber mali množstvo ponúk. Vybrali si Turecko.
Tisíce dolárov za nevestu
„Nemali sme záujem len chodiť po horách, ale chceli sme spoznať aj iné zaujímavé veci,“ hovorí Michal Uhorskai. „Zlákala nás posvätná hora Ararat s výškou 5137 metrov nad morom, ktorá je symbolom kresťanstva a Noemova archa v jeho blízkosti.“
Základňou expedície sa stalo mesto Dogubeyazit, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1780 metrov, čo je o o 169 metrov vyššie ako meria Choč.
Päťčlenná expedícia. Vpravo stojí sprievodca Burhan, vedľa neho Michal Uhorskai.
V päťčlennej expedícii bol okrem dvoch Oravčanov aj pár z Martina a Belgičanka. Staral sa o nich domáci sprievodca Burhan, ktorý ich odviezol autom do výšky 2200 metrov. Pešo vystúpali o ďalších tisíc metrov vyššie do základného tábora.
„Po ceste sme navštívili Burhanov dom vo výške 2800 metrov. Nie je tom dom v pravom slova zmysle, ale stan. Jediným nábytkom bola piecka na suchý trus oviec a koní, pretože strom by ste v okolí hľadali márne. Pohostili nás domácimi špecialitami. Výborne chutilo veľmi husté a kyslé mlieko s plackami.“
U Burhanových rodičov sa o nich dobre postarali.
Michala zaujali Burhanove sestry. „Doma boli tri, všetky veľmi pekné. Mali krásne zuby.“ Ďalšie tri sa už vydali. Rodičia získali za ne od ženíchov od šesť- do desaťtisíc dolárov. „Manžel musí zaplatiť náklady na výchovu dcér. Taký je zvyk. Burhanov otec je pravdepodobne spokojný. Má syna a šesť dcér.“
Domácich v tejto výške okrem turistov živia ovce a osly. Spasú všetku trávu v okolí. Kvôli pastve je najbližší sused viac ako dva kilometre ďaleko.
Aklimatizácia
Expedícia prespala v základnom tábore vo výške 3200 metrov v stanoch. Na ďalší deň vystúpali o tisíc metrov vyššie do prvého tábora, kde zostali dve hodiny a vrátili sa. V prvom tábore prespali až o deň neskôr. Všetko kvôli aklimatizácii.
Domácich obyvateľov okrem oslov a oviec živil aj predaj suvenírov.
„Dobre sa o nás starali,“ hovorí Michal Uhorskai. „Ráno sme sa najedli, dostali stravu a vodu na deň. Ostatné veci vyniesli.“
Po ceste vo výške 3800 metrov stretli obchodníka na koni s tovarom. „Prekvapilo nás, že pivo a colu sme si mohli kúpiť za tri eurá, čo je rovnaká cena ako dole v meste. Nemali žiadnu výškovú prirážku, ako je to u nás.“ O zákazníkov nemali núdzu, pretože v tom období na Ararat vystupovalo približne 150 ľudí.
„Keď sme sa ráno za tmy pohli s čelovkami na hlavách, vytvorili sme krásneho hada.“
Zaujímavé bolo obutie nosičov. Až takmer pod ľadovec, čo je 4500 metrov, mali na nohách obyčajné šľapky. „A to v prvom tábore teplota klesala na nulu.“
Fujavica na vrchole
Na piaty deň sa postavili na vrchol bájneho Araratu. Michal Uhorskai popisuje posledný deň. „Výstup nie je náročný. Mačky sme si dali až posledných tristo výškových metrov. Ale počasie nám neprialo. Fúkal silný vietor. Teplomer ukazoval 15-stupňový mráz. Najviac nás mrzela iba približne desaťmetrová viditeľnosť. Aj preto sme si na vrchole užili len pár minút slávy, odfotili sa, nechali tam slovenskú vlajku a začali sme zostupovať.“
Na vrchole nebolo vľúdne počasie.
Po ceste sa opäť posilnili u Burhanových rodičov a zišli do vyhriateho mesta. Čakalo na nich viacero zaujímavostí. Pod dohľadom vojakov sa na špeciálnu priepustku dostali ku kráteru po meteore neďaleko iránskych hraníc. Prezreli si pevnosť Işak Paşa Sarayi aj s háremami. Nechali sa vymasírovať v tradičných tureckých kúpeľoch hamame. „Zážitkom je nakupovanie na trhu. Mali tam korenie od výmyslu sveta. Aj domov som nejaké doniesol.“
Noemova archa
Druhým vrcholom mala byť Noemova archa. Jej údajné pozostatky sa nachádzajú približne 30 kilometrov od mesta Dogubeyazit na polceste medzi prechodom do Iránu.
Skamenený útvar v strede na lúke plnej kôp sena pri stromoch by mal byť bájnou Noemovou loďou.
„Pri pohľade z väčšej vzdialenosti obrysy pripomínajú loď,“ hovorí Michal Uhorskai. „Keď prídete ku nej, zistíte, že to je niečo skamenené. Na rozdiel od Araratu, z ktorého som nadšený, archa ma veľmi sklamala.“
Negatívnou skúsenosťou je neporiadok. „Hlavná ulica v Dogubeyazit pripomína zanedbanú okrajovú štvrť mesta. Všade je neporiadok, špina odpadky, zničená cesta.“
Turecko je islamská krajina, alkohol predávajú s obmedzením. „Vedeli sme to, preto sme mali vlastné zásoby kvalitnej črevnej dezinfekcie v podobe slivovice.“ Oravskí turisti odišli z krajiny polmesiaca aj s ďalšou skúsenosťou. „Všade sa fajčí. Už viem, prečo sa hovorí, že fajčí ako Turek.“
Hlavná ulica v meste Dogubeyazit.
Michal Uhorskai je napriek tomu spokojný a približne 1200 eur nepovažuje za peniaze vyhodené do vzduchu. Získaný kontakt na horského vodcu mu otvoril ďalšie možnosti. Burhan je majiteľom cestovnej kancelárie. Ponúkol im výstup na najvyšší vrch Iránu a zároveň stredného východu, 5610 metrov vysokú vyhasnutú sopku Damávan. Nachádza sa približne 50 kilometrov južne od Kaspického mora a 60 východne od hlavého mesta Teherán. Damávan je prísľubom ďalších nezabudnuteľných zážitkov.
