HORNÁ LEHOTA. Obava starostu Jozefa Mikuláša, že Abbaffyovský kaštieľ z konca 16. storočia zoberie skaza, sa nenaplnila.
Nový vlastník Peter Bolek sa pred rokom pustil do komplexnej obnovy. „Bola to ruina,“ spomína Námestovčan. „Bratranec, ktorý bol spolumajiteľom, ma presvedčil, aby som ju kúpil a zachránil, čo sa dá.“
Kaštieľ krátko po kúpe FOTO: ARCHÍV PB
Jedinečný kaštieľ
Abyffyovci, jeden z najvýznamnejších šľachtických rodov na Orave, sídlili v Hornej Lehote od konca 16. do začiatku 20. storočia. Hornú Lehotu dostali od Thurzovcov ako donáciu. Prvú kúriu si postavili na mieste šoltýskeho domu.
„Keď si uvedomíme, ako často sa prerába rodinný dom v rámci jednej generácie, na takej zložitej stavbe, akou je rezidencia šľachtického rodu, sa stáročia museli podpísať,“ hovorí historička umenia Kristína Zvedelová.
V publikácii Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej stolici, ktorá vyšla v roku 2011, sa môžeme dočítať, že hornolehotský kaštieľ patrí v regióne medzi výnimočné, pretože kaštiele a kúrie na Orave boli väčšinou veľmi skromné.
Šľachta bola málopočetná a nie tak finančne situovaná, aby si mohla vytvárať rezidencie na spôsob vysokej aristokracie. Niektorým šľachticom sa však naozaj podarilo dosiahnuť zaujímavý kariérny postup a s ním spojené zaujímavé finančné možnosti.
Kúria, ktorú nechal postupne postaviť rod Abaffy, je preto architektonicky honosnejšia, zaujímavá dvomi diagonálnymi krídlami, medzi ktorými sa nachádza nádvorie a čestný dvor.
Hornolehotský kaštieľ začiatkom 20. storočia FOTO: ARCHÍV PB
V hodine dvanástej
Hornolehotský starosta Jozef Mikuláš sa roky snažil nájsť najstaršej kultúrnej pamiatke v obci nového pána. „Pozrú, nafotia a tým to skončí,“ konštatoval pred dvomi rokmi.
Znechutiť sa ale nenechal a hľadal ďalej – až do úspešného konca. „Že kúpa prebehla, je predovšetkým jeho zásluha, pretože dokázal zorganizovať a presvedčiť šestnásť vlastníkov,“ povedal Peter Bolek.
„Osobne som už nepočítal so záchranou kaštieľa,“ priznáva Vladimír Majtan, metodik obnovy pamiatky z Krajského pamiatkového úradu Žilina. „Práve majetková roztrieštenosť spôsobila, že bol takmer v dezolátnom stave. Súdili sme sa s vlastníkmi, pretože neboli ochotní splniť podmienky rozhodnutia o náprave. Nový majiteľ do toho vstúpil v hodine dvanástej.“
FOTO: ARCHÍV PB
Nič nás nenaháňa
Ako prvé bolo treba opraviť prepadnutú strechu. „Len na krov išlo šesťdesiat kubíkov dreva,“ spresňuje Bolek. Kde sa dalo, nechali pôvodné trámy. „Teraz dávame do poriadku vnútrajšok. Je to práca na niekoľko rokov. Ide to veľmi pomaly, ale nič nás nenaháňa.“
Hornoravčania, ktorí počas našej návštevy osádzali nové drevené okná, Hornolehoťanov chvália. „Zatiaľ nám nič nezmizlo, na rozdiel od iných dedín.“
Odhadnúť cenu rekonštrukcie si Peter Bolek netrúfa.
Hornooravčania pri práci FOTO: LŠ
Rodný list
Obnova sa opiera o architektonicko–historický výskum. „Spočiatku sa mi to zdalo zbytočné, no dnes to vnímam tak, ako keby kaštieľ dostával rodný list,“ hovorí majiteľ.
„S kladivom v ruke a následnej konfrontácii s historickými prameňmi sa snažíme určiť najdôležitejšie stavebné etapy v histórii objektu a priradiť k nim mená vtedajších obyvateľov,“ približuje výskum Kristína Zvedelová.
„Podarilo sa nám identifikovať najstaršiu renesančnú podobu kaštieľa a dve výrazné prestavby, barokovú, kedy získal klenby na prízemí, a klasicistickú, kedy boli postavené predsunuté krídla a krátka veranda. Výskum však nemáme uzavretý, chceme ešte vyhodnotiť areál kaštieľa vrátane hospodárskeho zázemia a záhrad.“
Obmedzené možnosti
„Výskum nie je samoúčelná vec, ktorá má znechutiť vlastníka a navýšiť mu rozpočet,“ zdôrazňuje Zvedelová. „Cieľom je zistiť, ako v tom-ktorom období kaštieľ vyzeral a rozhodnúť sa, do akej etapy ho chceme obnoviť.“
Informácie o danom objekte sa dajú zistiť dvomi spôsobmi. „Prvým je archívny prameň, kde sa dočítate, že Ján Abaffy postavil kúriu, ktorá vyzerala takto a takto. Ideálne je, keď nájdete plán alebo projekt, čo je väčšinou utópia. V tomto prípade bol zdroj informácií obmedzený, pretože keď Abaffyovci z Oravy odišli, zobrali so sebou aj rodový archív.“
Druhou možnosťou je výskum, ktorý na základe presne určených pravidiel hry skúma objekt a zisťuje fakty. „O kúrii bolo toho popísaného veľa, no väčšina informácií bola zistená na základe obhliadky, nie výskumu.“
Odhadnúť cenu rekonštrukcie si nový majiteľ netrúfa. FOTO: LŠ
Drahé je všetko
Bombastický objav pri výskume nezaznamenali. „Pre nás má veľkú hodnotu zistenie, že kaštieľ bol od začiatku dvojpodlažný, že mal trámové stropy, čoho dôkazom sú kapsy v murivách, kde boli uložené,“ hovorí Vladimír Majtan. „Zatiaľ sa nepodarilo identifikovať nijaké dekoratívne interiérové výmaľby alebo niečo podobné, čo je vždy škoda, keď očakávate, že niečo také nájdete. No v konečnom dôsledku to môže byť výhoda pre vlastníka, pretože ak by tu bola baroková alebo iná maľba, ich reštaurátorská obnova by bola finančne veľmi náročná. A pri obnove pamiatky je drahé úplne všetko.“
Odborníci skôr nachádzajú niečo, čo ich neteší. „Keď viem, ako to tu vyzeralo v prvej polovici 19. storočia, mám depresiu z toho, čo všetko sa zničilo,“ hovorí Kristína Zvedelová. „Bolo to úžasné miesto s koniarňou, sýpkou, mlynom, záhradami s pravidelnou geometrickou úpravou a príjazdovými cestami lemovanými stromovými alejami.“
Nové drevené okná na mieru vyrobili Oravčania. FOTO: LŠ
Optimálny variant
Na základe výskumov určia pamiatkari metodiku obnovy, pričom komunikujú s vlastníkom. „Cieľom je, aby pamiatkové hodnoty objektu zostali neporušené a aby sa zároveň mohol využívať podľa všetkých štandardov, na ktoré sme v súčasnosti zvyknutí,“ vysvetľuje Majtan.
Využitie pamiatky schvaľuje krajský pamiatkový úrad. Zákon presne neurčuje, na čo môže slúžiť. „Je možné ju využívať takým spôsobom, aby neboli poškodené jej pamiatkové hodnoty. V tomto prípade, pokiaľ sa stane rodinným sídlom, to bude optimálny variant, pretože je to pôvodná funkcia, pre ktorú bol objekt postavený.“
Hovoriť o využití pamiatky je podľa Petra Boleka priskoro. „Základný plán je dať ju do poriadku. Moja predstava o budúcnosti súvisí s históriou a deťmi.“
Samospráva sa teší, že miesto, navštevované vandalmi, dostane nový vzhľad. „Obnova pamiatky zviditeľní Hornú Lehotu a prinesie do dediny aj pracovné príležitosti,“ dúfa Jozef Mikuláš. „Nový majiteľ má ambíciu dotiahnuť k nám tretinu návštevníkov Oravského hradu. Verím, že sa mu to podarí.“
Rod Abaffy na Orave
Tak znie názov práce, ktorú vlani v rámci stredoškolskej odbornej činnosti vypracovala septimanka námestovského gymnázia Barbora Boleková.
Najzaujímavejšie fakty
V roku 1587 za dlhoročné verné služby preukázané jemu a jeho otcovi Juraj Thurzo daroval Hornú Lehotu niekdajšiemu prefektovi a kapitánovi Oravského hradu Jánovi Abaffymu, ktorý na mieste tamojšieho škultétskeho domu nechal postaviť šľachtickú rezidenciu.
V roku 1599 Juraj Thurzo potvrdil darovanie dedinky synom Jána Abaffyho a ich dedičom donačnou listinou.
Druhý kaštieľ na začiatku Hornej Lehoty postavili Abaffyovci až v 18. storočí, rovnako sa datuje vznik ich kúrie v Mokradi.
Rodokmeň rodu Abaffy žijúceho na Orave pozostáva z 57 mien. Zakladateľ Ján III. Abaffy sa narodil pred rokom 1559, dátum úmrtia nie je známy. Posledným potomkom bol Aurél (1867 – 1940). Odsťahoval sa do Maďarska aj dvomi deťmi. Dcéra Elena odišla do Zürichu a syn Ladislav sa usídlil na Novom Zélande.
Najvýznamnejším príslušníkom rodu bol František Abaffy (1730 – 1817), župan Oravskej stolice a neskôr jej poslanec v uhorskom sneme. Precestoval celú Európu, sympatizoval s osvietenstvom. Zrejme mal zásluhu aj na vzbure oravských sedliakov (1771 – 1774) proti urbáru Márie Terézie. Zapojil sa do hnutia uhorských jakobínov, známeho v našich dejinách ako Martinovičovo sprisahanie, za čo bol na neho vydaný zatykač. Omilostenie získal až krátko pred smrťou.
Hlavnú figúru najstaršieho erbu Abaffyovcov tvorilo obrnené, mečom ozbrojené rameno, na hrote kordu bola napichnutá hlava s turbanom. Zrejme ide o hlavu Turka, ktorého zabil Mikuláš Abaffy pri Budíne, za čo mu kráľ Matej II. daroval erb. V prvej časti erbového poľa bola zlatá šesťcípa hviezda, v ľavej časti strieborný polmesiac a v ľavom dolnom rohu zlatý strmeň. Klenot tvorila biela holubica so zelenou ratolesťou v zobáku, prikrývadlá boli modro-stieborné.
Najstarší variant erbu Abaffyovcov FOTO: ARCHÍV BB
lš
