PÁRNICA. Rok čo rok pomáhajú ochranári skokanovi hnedému dostať sa cez cestu medzi Párnicou a Zázrivou do rozmnožovacieho jazierka. „V rámci Národného parku Malá Fatra ide o jediný kolízny úsek,“ povedal strážca Michal Babnič. „Cesta vytvára bariéru pre pohyb žiab zo zimoviska pri Zázrivke do jazierka, kde zakladajú potomstvo.“
Zachránených žiab pribúda
Sťahovanie sa začalo v polovici marca, dôkazom sú zrazené obojživelníky na ceste aj kŕkajúce páriky v jazierku. Po vykopaní odchytových jám a osadení bezpečnostných zábran ochranári denne prichádzajú na miesto, aby pozbierali zachytené žaby do vedra a preniesli ich do rodného jazierka. „Tento rok sme inštalovali zábrany aj na druhú stranu cesty, smerom od jazierka,“ hovorí strážca. „Pomôžeme žabkám, ktoré už nakládli vajíčka, dostať sa späť k potoku.“
Pri zbieraní obojživelníkov pomáhajú ochranárom vysokoškoláci.
V minulosti ochranári prenášali tisíce žiab. „Potom to kleslo na stovky až niekoľko desiatok. Vlani to opäť išlo hore, preniesli sme ich okolo tisíc, čo je určite dobrá správa.“
Ruku k dielu priložili aj vysokoškoláci v rámci odbornej praxe. Odmenou za pomoc žabám nie sú iba kredity, ale aj dobrý pocit.
„Pomôcť žabám dostať sa k vodnému zdroju, v ktorom prišli na svet, má určite veľký význam,“ povedala Petra Kubíková z Lutíš, ktorá študuje v Nitre geografiu a regionálny rozvoj. Vymeniť skriptá za lopatu nerobilo problém ani jej, ani jej kolegovi Michalovi Labantovi z Kubíkovej, ktorý študuje agroekológiu. „Som z dediny, kde sa po víkendoch pracuje, takže je to v poriadku.“
Skokan hnedý v cieli
Budú hľadať zdroje
Projekt na trvalú ochranu obojživelníkov vypracovala dolnokubínska firma Maretta projekt.
„K existujúcemu žabovodu sme pridali dva nové,“ povedal projektant Peter Maretta. „Po celej dĺžke na obidvoch stranách cesty sme navrhli betónové zábrany, ktoré zabránia žabám ísť na cestu a zároveň ich usmernia do žabovodov – prafabrikovaných stavieb naprieč cestou, cez ktoré sa dostanú na druhú stranu. Žabovod by som prirovnal k priepustu s rozmermi 70 na 70 centimetrov. Dnu sa nachádza chodník zdvihnutý od dna o 20 centimetrov, aby žaby mohli skákať po suchom, keďže je logické, že sa tam z rigolov dostane voda. Žabovody sa potom zakryjú betónovými doskami. Celý 136-metrový úsek cesty sa odfrézuje a dá sa tam nová vrstva päť centimetrov hrubého asfaltobetónu.“
Výstavbu trvalých žabovodov riešil projekt Bezpečne na cestách Žilinského kraja. „Žiadosť o poskytnutie peňazí z eurofondov v minulom programovom období nebola úspešná,“ povedala Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. „Budeme naďalej hľadať zdroje, najmä z prostriedkov Európskej únie.“
