DOLNÝ KUBÍN. Z posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vyšiel pri rýchlostnej ceste R3 cez dolnooravské okresné mesto a napojenie na diaľnicu vo Švošove víťazne variant s dvomi tunelni s celkovou dĺžkou viac ako 4,5 kilometra. Ale rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), kde bude stavať, ovplyvňuje veľa faktorov.
EIA je tri roky hotová
„Záverečné stanoviská z procesu EIA vydané do konca minulého roku sú pre povoľujúci orgán nezáväzné,“ povedal Marián Smoleň, vedúci odboru výstavby a životného prostredia mestského úradu. „Ak bude celý proces EIA prebiehať v zmysle novelizovaného zákona platného od 1. januára, záverečné stanovisko je už pre ďalšie povoľovacie konanie záväzné.“
Dolný Kubín má v tomto smere určitú nevýhodu. Záverečné stanovisko EIA týkajúce sa rýchlostnej cesty R3 na území mesta vydali v marci 2012. Odvtedy sa doprava v centre mesta neustále zhoršuje. Podľa štúdie predloženej pri verejnom hovore v roku 2011 by z Kraľovian do Párnice malo v roku 2015 denne prejsť viac ako sedemtisíc automobilov. Tam sa k nim pridá približne rovnaký počet a číslo sa zvýši na viac ako 15-tisíc. Takmer všetky autá sa dostanú do centra mesta na kruhovú križovatku pri pošte. Od Ružomberku sa štátnou cestou I/59 do mesta valia ďalšie tisíce áut.
NDS si začiatkom marca tohto roku dala vypracovať dopravný prieskum, ktorý má pomôcť zistiť skutočný stav. Zistenie reálneho počtu automobilov bude súčasťou štúdie realizovateľnosti. Jej cieľom je navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy. „Na základe informácii z NDS by štúdia realizovateľnosti mala byť vypracovaná do konca júla tohto roku,“ povedal Marián Smoleň.
Cez most alebo tunely
V rámci územného a stavebného konania týkajúceho sa výstavby nového obchodného centra pri Tescu musel investor získať aj súhlasné stanoviská od NDS. Dôvodom bol súčasný obchvat mesta na ceste I/59. Vozovka ide tesne popri bývalom areáli kasárni, kde by obchodné centrum malo stáť.
V územnom pláne mesta je zakreslená navrhovaná štvorprúdová komunikácia. V súčasnosti sú tam pruhy dva. NDS nakoniec vydala stanoviská, ktoré umožnili povoliť výstavbu obchodného centra, ale trvalo jej to dlhšiu dobu, čím ju oddialila.
Niektorí Dolnokubínčania majú pochybnosti, či zdržanie povolenia nenaznačuje, že variant obchvatu mesta využívajúci súčasnú cestu je stále v hre. NDS by postavila len most popri Matúškovej ulici smerom do polí poza Jasenovský potok tak, ako je to v územnom pláne. Približne rovnako mal viesť červený variant, len s tým rozdielom, že počítal s novou cestou ponad sídlisko Brezovec.
„Nesúhlasíme s týmito možnosťami,“ povedal Monika Baková, ktorá sa spolu s ďalšími Dolnokubínčanmi postavila proti už v roku 2011. „Pre mesto aj ľudí je najvhodnejší modrý tunelový variant.“
Kysuce majú prednosť
V neprospech tunelov však hrá finančná náročnosť a informácia, podľa ktorej sa na R3 nedajú využiť eurofondy. Potvrdil to Michal Kóňa, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. „Ministerstvo aktuálne hľadá dodatočné zdroje, ako zabezpečiť výstavbu na úsekoch, ktoré nie je možné financovať z eurofondov.“
Jeho slová nikoho nepotešili. Vláda chce v prvom rade dostavať diaľnicu D1. Prioritou je aj D4, čo je obchvat Bratislavy a D3 na Kysuciach. Práve kysucká diaľnica do Poľska môže prehovoriť do výstavby R3 nielen v Dolnom Kubíne, ale na celej Orave. Určená je pre tranzitnú dopravu z juhu na sever a môže odľahčiť oravské cesty.
Ak by sa tak stalo, NDS môže zvažovať nutnosť a výhodnosť dobudovať rýchlostnú cestu R3. Veď len tunelový variant obchvatu Kubína potrebuje takmer miliardu eur. Podľa plánu by sa mal začať stavať v roku 2020. Predstavitelia NDS upozornili, že tunely by termín mohli posunúť aj o 20 až 30 rokov. A to sa dostávame už do roku 2050.
Monika Baková je skeptická. „Neverím, že sa tunelov dožijem nielen ja, ale takýmto tempom sa ich nedočká ani mladšia generácia.“
