BREZOVICA. Ticho okolo úseku R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou, ktorý sa mal začať stavať tento rok, znepokojuje hornooravských starostov.
„Prekvapujú nás zatiaľ neoficiálne informácie, že práce sa nielenže nezačnú, ale že sa má urobiť nová štúdia realizovateľnosti, čo znamená, že sa vraciame na začiatok,“ povedal na minulotýždňovom rokovaní Združenia miest a obcí Hornej Oravy (ZMOHO) predseda Ján Banovčan. Cieľom štúdie je navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy. „Ak sú vydané stavebné povolenia, ak sú už vybudované úseky obchádzajúce Oravský Podzámok a Trstenú, nevidíme zmysel ani dôvod na novú štúdiu realizovateľnosti. Máme preto vážne obavy, že ďalšie obchvaty sa stavať nebudú.“
Iné riešenie asi nebude
„Jedným slovom hrôza,“ povedal nižniansky starosta Jaroslav Rosina. „Nechceme nič iné, len aby dorobili, čo začali. Inak bude zlý život, ktorý ľuďom bývajúcim popri ceste prvej triedy spôsobila zvýšená doprava, naďalej pokračovať.“
Vlani na jeseň pritom Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaž na činnosť stavebno-technického dozoru pre 5,2-kilometrový úsek R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou. Napokon ju zrušila. „Nakoľko nastala taká zmena pôvodných podmienok a okolností, z ktorých verejný obstarávateľ vychádzal v okamihu vyhlásenia verejného obstarávania,“ píše sa v zdôvodnení.
„Pre ľudí, ktorí verili, že prísľuby ministra dopravy sa stanú skutočnosťou, to určite nie je dobrá správa,“ povedal Ján Banovčan. „Problém sa odsúva do nedohľadna, čo nie je dobré riešenie.“
Starostovia v tejto súvislosti neraz hrozili blokádou ciest. „Nechcem hovoriť za obce, cez ktoré prehustená premávka ide, ale začína to vyzerať tak, že iné riešenie nebude,“ dodal predseda ZMOHO.
Hľadajú iné zdroje
Že sa R3 na Orave stavať nebude, zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil. „Verejnú súťaž na zhotoviteľa stavby rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná bude možné vypísať po zabezpečení financovania zo zdrojov Európskej únie, prípadne štátneho rozpočtu,“ povedal Michal Fúrik, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Dnes je už isté, že na financovanie rýchlostnej cesty nie je možné použiť eurofondy. „Vzhľadom na pridelenú alokáciu v rokoch 2014 až 2020,“ zdôvodnil Michal Kóňa, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. „Ministerstvo aktuálne hľadá dodatočné zdroje, ako zabezpečiť výstavbu na úsekoch, ktoré nie je možné financovať z eurofondov.“
