RABČICE. Nielen kvôli mlieku chovajú ovečky na Salaši U Štefana. Z ovčej vlny, spracovanej plstením, tam bačova žena Katarína Turácová vyrába odev, kabelky, hračky a dokonca aj betlehemy.
Inšpirácia z Nemecka
Zapodievať sa predajom či spracovaním vlny sa chovateľom oviec neoplatí pre nízke ceny. Katarína to robí pre radosť už vyše desať rokov. „Súčasťou grantového programu Život na vidieku, ktorého sme sa pred rokmi zúčastnili, bol výlet do Nemecka. Manžel tam navštívil chránenú dielňu na výrobu vlny. Nadchlo ho to, všetko si zapamätal a po príchode domov ma to naučil.“
Katarína Turácová prinavracia ovčej vlne zašlú krásu a úžitok. FOTO: LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ
Svätá trpezlivosť
Rabčičanka vyrába plsť mokrou aj suchou cestou. „Najprv treba vytriediť čistú vlnu. Potom ju oprať, aby sa odmastila. Robí sa to ručne v teplej vode, použitie čistiaceho prostriedku nie je podmienkou. Keďže vlna veľmi ťažko schne, sušenie trvá dlho. Až keď začne lietať, máme istotu, že je suchá. Nacerháme ju na jednotlivé vlákna, ktoré učešeme špeciálnym hrebeňom, aby išli jedným smerom.“
Celý tento proces trvá zhruba týždeň. Katarína hovorí, že keď má človek čistú vypranú vlnu, deväťdesiat percent práce má za sebou. „Utláčaním jednotlivých vrstiev vlny na podložku s vodou vznikne plsť, z ktorej sa dá šiť. Ďalšou možnosťou je dosiahnuť požadovaný tvar suchou cestou. Zoberieme si kúsok vlny na podložku a neustálym pichaním špeciálnou ihlou so zárezmi dosiahneme požadovaný tvar.“
FOTO: ARCHÍV KATARÍNY TURÁCOVEJ
Čo sa len tak nevidí
Farbiť vlnu v malom sa neoplatí, preto si ju kupuje na internete, ako všetko náčinie. Najčastejšie vyrába vesty, čiapky, kabelky a hračky vrátane ovečiek aj koníkov. Na sklonku minulého roka zaujala plsteným betlehemom na výstave v Zubrohlave.
„Práve betlehem si zobrala aj Novozélanďanka, ktorá bola u nás na návšteve. Potešilo ma to o to viac, že jej krajina je povestná spracovaním vlny.“
Vyrábať vo veľkom Katarína neplánuje. „Veľmi ma baví zmysluplne tráviť voľný čas a ukázať našim hosťom niečo unikátne, čo sa len tak nevidí v každom dome. Všetci sú nadšení.“
Gymnazisti v akcii FOTO: ARCHÍV KATARÍNY TURÁCOVEJ
Hreje aj lieči
Vlnené oblečenie hreje, no má jednu nevýhodu.
„Naše valašky majú ostrú vlnu, ktorá pichá. Keď si človek môže vybrať, určite sa rozhodne pre čiapku z jemnej vlny. No sú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že ovčia vlna nielen hreje, ale aj lieči. A tak si poradia, pod vlnený odev si dajú viac vrstiev iného oblečenia.“
Kto má ovce, ten má, čo chce – povedal kedysi Turácovcom ujo turista. A mal pravdu. V očiach mamy štyroch detí čítame, že život spätý s prírodou, ľudovou tvorbou a uchovávaním tradícií ju robí šťastnou.
Z gazdovského dvora odchádzame neradi, no nie naprázdno. Plstení anjeli sú dôkazom, že sa nám návšteva Rabčíc neprisnila. Lebo tak dobre tam bolo.
Najmladší valach na rabčickom salaši FOTO: ARCHÍV KATARÍNY TURÁCOVEJ
Bačova žena z Bratislavy
Bratislavčanka Katarína Turácová (37) vyštudovala cestovný ruch na Ekonomickej univerzite. Od detstva chodievala s rodičmi do Sihelného na chalupu. „Žiadna elektrina, záves namiesto dverí, kúpanie sa v potoku,“ spomína Katarína. „Vždy som rozmýšľala o tom, či by Orava bola dobrým miestom pre život.“ Keď mala sedemnásť, na salaši na Námestovskej holi sa zoznámila s valachom Štefanom. Do neobývanej drevenice pod lesom na vyšnom konci Rabčíc, kde sa narodila jeho mama, pôvodne prišli na leto. Nakoniec ostali a od roku 1998 z nej budujú usadlosť. Manželia majú štyri deti. V súčasnosti chovajú dvadsať oviec, od jesene sa tešia z ťažného koňa Miša. O bačovský život sa radi delia s hosťami aj návštevníkmi. Medzi sedem divov Oravy by Katarína zaradila žinčicu, bryndzu a ovčí oštiepok.
lš
