ZÁBIEDOVO. „Obec ďakuje svojim obyvateľom za krásny príklad spolupatričnosti, ktorý ukázali vo vlaňajšom čase adventu pri prepotrebnej pomoci požiarom postihnutej rodine,“ píše januárový Zábiedovský oznamovateľ. „Bol to príklad hodný obdivu aj nasledovania.“
Špinavý zobrali, čistý doniesli
Prvý februárový piatok, sedíme v obývačke rodinného domu. Múry aj strop sú ešte holé. „Tento koberec nemohli zdvihnúť traja chlapi, taký bol ťažký,“ spomína Marcela Tomčíková. „Doslova zmrznutý humus. Prišli ženy, zobrali ho a doniesli mi čistý. So slovami, daj ešte, ak niečo máš.“
Skaza FOTO: ARCHÍV JÁNA TOMČÍKA
Tomčíkovci vyhoreli v noci na Ondreja. Oheň zničil strechu, podkrovie, poškodil obytné miestnosti na poschodí. Voda, ktorou hasili horiaci dom, sa dostala až do dielne. Stolárske náčinie stihli pozakrývať. Veci v podkroví, ktoré slúžilo ako sklad, zachrániť nedokázali. „Nové radiátory, kočíky, lyže, obliečky, oblečenie, vianočné ozdoby aj betlehem. Zimné veci sme práve poznášali, no všetko letné je fuč.“
Doma boli všetci – rodičia so siedmimi deťmi od 7 do 21 rokov. Nikomu sa nič nestalo. „Pár metrov od domu máme šopu so senom, našťastie sa nechytila “ hovorí Marcela. „Zvieratá niekoľko dní nechceli žrať sečku, čo tak smrdela dymom.“
Desať dní
V nedeľu pri bohoslužbe miestny kaplán poprosil veriacich o pomoc pre Tomčíkovcov. „V pondelok ráno prišlo vyše dvadsať ľudí,“ spomína Marcela. „Každý deň sa u nás striedali desiatky pomocníkov, rekord bol tridsaťšesť. Robili od siedmej rána do tmy. Za desať dní bolo všetko hotové, na jedenásty sme upratovali.“
Pomoc za vatikánsku menu FOTO: ARCHÍV JT
Zábiedovčania, ale aj ľudia zo širokého okolia rozobrali a vypratali zhorenisko, zabetónovali novú deku na poschodí, vymurovali podkrovie, osadili väzbu aj strešnú krytinu. „Dennodenne chodil pán kaplán, povzbudzoval nás a vždy požehnal hotovú robotu,“ hovorí Štefan Tomčík.
Pánbohzaplať stačilo aj mnohým dodávateľom materiálu. A takisto susedkám. „Každý deň navarili do štyridsať obedov,“ hovorí Marcela. „Polievku, druhé, koláč aj hriate. A väčšinou všetko zo svojho. Iné tety prali. Zobrali špinavú bielizeň a doniesli ju v hŕbke ožehlenú.“
V zbierke organizovanej obecným úradom sa vyzbieralo vyše 2500 eur, samospráva pridala ďalšiu tisícku. Finančne a materiálne rodinu podporili aj mnohí anonymní darcovia.
Tomčíkovcom pomáhali desiatky ľudí. FOTO: ARCHÍV JT
Kolotoč pomoci
Marcela pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Jej manžel sa zatiaľ stará o deti, domácnosť a hospodárstvo. Pri siedmich deťoch sa musia obracať. O to viac ďakujú všetkým, ktorí im v nešťastí pomohli, a to akýmkoľvek spôsobom. „Bola to naozaj mimoriadna pomoc a veľmi si ju vážime,“ hovorí Štefan. „O to viac, že pred sviatkami má každý dosť svojej roboty. No známi volali známym, tí zase svojim známym a rozkrútili tak kolotoč obrovskej pomoci.“
A chuť pomáhať nekončí ani po dvoch mesiacoch od nešťastnej udalosti. „Chlapi chcú pokračovať, no musí to vyschnúť. Jeden pán nám prišiel povedať, že nemôže ísť pomáhať na strechu, pretože sa mu krúti hlava. Ale že nám pomôže inak, urobí schody do podkrovia.“
FOTO: ARCHÍV JT
Milé zistenie
„V obci to zarezonovalo a dokázala sa zjednotiť,“ povedal starosta Ján Banovčan. „Chvalabohu, že ľudia boli ochotní pomôcť. Bolo to milé zistenie, keď sme videli, ako sa k tomu postavili.“
Dnes Tomčíkovci spávajú v detskej izbe, spálňa slúži ako sklad. Aj keď nejaký ten deň ešte potrvá, kým dokončia podkrovie so štyrmi izbami a kúpeľňou, už teraz sa naň veľmi tešia.
„Bodaj by nás dokázali takto spájať všetky dni života našej obce,“ píše Zábiedovský oznamovateľ. „A nielen dni poznačené tragédiou, ale aj dni šťastia.“
