ORAVA. Škôlky by mohli dostať peniaze na rozšírenie kapacity. Ministerstvo školstva reaguje na zvyšujúci sa počet nevybavených žiadostí. Kým v roku 2004 sa do škôlky nedostalo 1 679 záujemcov, v roku 2013 už 9 682.
Preto rezort školstva vyčlenil deväť miliónov eur na prístavbu, výstavbu a rekonštrukcie priestorov pre potreby materských škôl a zariadení školského stravovania pri nich a pol milióna na ich bežné výdavky.
Postupne, do roku 2020 chce, aby sa do škôlok dostalo až 95 percent detí vo veku od štyroch do šiestich rokov. Najviac nevybavených žiadostí, takmer polovica, je v Bratislavskom kraji, v ostatných krajoch sa pohybuje od 5 do desať percent.
O škôlky je záujem
Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva, ktoré sa robia vždy k 15. septembru aktuálneho školského roka, bolo v oravských materských skôlkach 4 533 detí, zriaďovatelia nahlásili 363 žiadostí o prijatie, ktorým nemohli vyhovieť.
Viac neprijatých detí ako detí prijatých do škôlky nahlásila Zubrohlava. V škôlke je 94 detí, a až 111 sa do nej z kapacitných dôvodov nedostalo. „Určite sa o peniaze na rozšírenie kapacity budeme uchádzať,“ povedala riaditeľka školy Renáta Pavčová.
Cirkevná materská škola v Tvrdošíne má 33 žiakov a 33 nevybavených žiadostí. Viac ako dvadsiatim deťom sa neušlo miesto v obecnej škôlke v Oravskej Polhore a cirkevnej škôlke v Dolnom Kubíne.
Celkove na Orave je však situácia s voľnými miestami v škôlkach pomerne dobrá. Väčšina žiadateľov dostane kladnú odpoveď aj za cenu dočasných výnimiek z prevádzky od Úradu verejného zdravotníctva.
Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva musí mať jedno dieťa v samostatnej herni minimálne tri metre štvorcové, v spálni 1,7. V prípade spoločnej herne a spálne, k čomu riaditeľky pristupujú v snahe vyhovieť čo najväčšiemu počtu rodičov, by mali na jedno dieťa pripadať štyri metre štvorcové. Rodičov stiesnené podmienky nezvyknú odrádzať.
Kritizujú kritériá
Zábiedovská samospráva sa roky sa roky snaží získať peniaze na výstavbu novej materskej školy. Výšku podpory v aktuálnej výzve vlády považuje za nízku. „Deväť miliónov v porovnaní s deklarovanými 29 miliónmi pre firmy na vytváranie detských kútikov je nepomer,“ hovorí starosta Ján Bánovčan. „Vláda dobre nezvážila to, že materské školy vybudované samosprávami budú slúžiť aj v budúcnosti, čo je v prípade firiem otázne.“
Starosta Mútneho Marián Murín je tiež nespokojný s nastavením kritérií získania dotácií. „Kritéria výberu žiadateľov sú nastavené tak, že k peniazom sa skôr dostanú tie obce, ktoré sa nesnažili hľadať možnosti, ako rozšíriť škôlky, ale jednoducho rodičov odmietli pre nedostatok miesta. Tí šikovnejší, ktorí riešenia, aj keď dočasné, našli, budú diskriminovaní. Jednou z podmienok je totiž počet odmietnutých žiadostí. Čím ich majú viac, tým lepšie.“
Doplatky rodičov
Na prevádzku škôlok prispieva štát samosprávam. Všetky samosprávy dostanú na žiaka rovnakú sumu. Poslanci rozhodnú, či peniaze od štátu dajú všetky, uberú z nich alebo pridajú z mestského rozpočtu.
Na prevádzku škôlok dáva mesto Dolný Kubín ročne 1 133-tisíc eur. Príspevok štátu tvorí drvivú väčšinu. „Z nich na žiaka dávame 1927 eur,“ hovorí Michal Švento, vedúci odboru školstva mestského úradu. „Neštátne dostávajú podľa zákona 88 percent, čo je 1696 eur.“
Pre porovnanie Trstená dáva 1583, Tvrdošín 1556, Námestovo 1583, Žilina 1453, Bardejov 2050, Levice 2089.
Výška príspevku na dieťa v obecných materských škôlkach sa na Orave pohybuje na úrovni desiatich eur. Najnižší je Rabčiciach (3,40 eur), Vitanovej (3,65), Novoti (4), Suchej Hore (4,50). Päť eur platia v Krušetnici, Lomnej, Ťapešove, Zákamennom a v Habovke. Najviac, po 15 eur doplácajú rodičia v Dolnom Kubíne. A až 70 eur je poplatok v dolnokubínskej súkromnej škôlke, rodičia však oceňujú individuálny prístup, záujmové krúžky a dlhšiu otváraciu dobu.
